Zvyknete ho čertom postrašiť tak, ako to robili vaši rodičia?
Nie, nechcem takýchto čertov maľovať na stenu. Väčšina rodičov v našom veku sa vyhýba stereotypom, v ktorých sme boli vychovávaní my a možno my máme zase svoje, ktorým sa budú vyhýbať naše deti. To, že príde čert a zoberie ho do pekla alebo ho unesú kožkári, to nerobíme. (smiech) Nie je to nutné a vždy sa vieme argumentačne dohodnúť. Zatiaľ to teda nemusíme hrotiť.
Vnímate už u syna záujem o divadlo?
On je v tomto čarovný, lebo ak sa ho niekto spýta, čím chce byť, keď bude veľký, tak povie, že chce byť herec, lebo chce hrať s tatinkom v Národnom divadle. Ešte predtým však má v pláne boxovať s Milankom Ondríkom. (smiech) Toto je jeho predstava blízkej budúcnosti. Každý deň od jeho tretieho mesiaca v brušku mu čítame knihy, miluje fikciu, sám vytvára knižky s tými písmenkami, ktoré pozná, a je to veľmi smiešne. Potom ich strašne dôležitý číta. (smiech) Keď prídem večer domov z divadla unavený po 12 hodinách, tak na mňa za tri minúty vysype celý scenár, ako sa budeme hrať. Niekedy sa mi, samozrejme, nechce, ale keď vidím ten zápal pre hru, tak neodolám. Prekvapí ma, keď cituje konkrétne verše z predstavenia a doslovne ma opraví, keď sa pomýlim. Nerobím z toho ale nijaké závery, nech robí to, čo ho bude baviť. Žije v nejakom prostredí, s nejakými rodičmi, ktorí majú vzťah k literatúre, divadlu a filmom. Existuje jedna múdra veta - žite a dieťa sa pridá.
Pozorujete na sebe, že vás otcovstvo zmenilo?
Myslím si, že neexistuje človek, ktorého by to nezmenilo. Rozhodne ma to zmenilo vo všetkom. Prichádzajú nové emócie, ako je strach o dieťa, ktorý je veľkou hybnou silou. Potom láska, ktorá rozhodne nemá alternatívu, je to jedinečný druh lásky, ktorý pretrvá navždy. Dieťa budete milovať vždy, nech sa deje čokoľvek. Ja napríklad vo svojej zvláštnej spoločenskej introvertnosti by som sám nešiel na lampiónový sprievod, ale ak Filipko chcel, tak som tam s ním išiel. Som rád, že tu je niekto, kto vyprofiluje energiu, na ktorú naskočím.
List Ježiškovi ste už napísali?
Jasné, už pred týždňom. Filipko napísal štyri veci, ktoré majú logiku, nenadiktoval hlúposť a to je veľmi fajn. Takže to môžeme rozdistribuovať medzi starých rodičov a krstných. Keď na Vianoce obídeme tieto domácnosti, tak ho poteší jeden z tých darčekov, ktoré od Ježiška čaká. List sme hodili do našej schránky a Ježiško si preňho príde. Je to pekné, veď sám žijem v ilúzii, ktorú vytváram a zároveň jej vždy večer čo večer, keď hrám, uverím.
