Kto s kým bojuje?
Proti Asadovi
CMO
Skratka pre Command of Military Operations - veliteľstvo vojenských operácií. Najsilnejšia opozičná skupina, ktorú tvoria islamisti z HTS, ale aj 13 ďalších frakcií vrátane prodemokratických organizácií. Najvýznamnejšia z nich je však práve HTS (Haját Tahrír al-Šám), ktorá má temnú minulosť spojenú s al-Káidou a doteraz je na viacerých zoznamoch teroristických skupín. Jej líder Abú Muhammed Džawlání sa však už roky snaží tohto biľagu zbaviť. Hovorí, že spojenia s teroristami sa už dávno zriekol. Dôležitejšie ako slová sú však činy - na územiach, ktoré doteraz ovládal, nezakladal žiadny kalifát na spôsob Islamského štátu. Ženy síce museli nosiť pokrývku hlavy, ale nie celotelovú burku. Po oslobodení Aleppa v ňom povolil konanie všetkých bohoslužieb vrátane kresťanských, ktoré boli dlho zakázané. A vo všetkých oslobodených mestách sa snaží o pokojné odovzdanie moci civilným úradom.
CMO na začiatku ofenzívy ovládala provinciu Idlíb. Na konci novembra zaútočila na Aleppo a následne pokračovala na juh do miest Hamá a Homs. Do Damasku dorazila zo severu. Často sa uvádza, že CMO má podporu Turecka, ale opak je pravdou. V skutočnosti chystala CMO ofenzívu už v októbri, ale prezradili ich práve Turci a výsledkom bolo niekoľkodňové ruské bombardovanie Idlíbu. Ofenzívu preto posunuli o mesiac a tentoraz Turkom nič nepovedali. Džawlání deklaroval jediný cieľ - poraziť Asada. Až potom chcel riešiť, čo ďalej. Jeho plánom je decentralizovaná vláda, v ktorej by si jednotlivé kmene riešili lokálne záležitosti. Práve to sa nepáči Turkom, ktorí ovládajú sever Sýrie.
SNA
Túto alianciu na severe Sýrie tiež tvoria desiatky frakcií. Všetky majú jedno spoločné - sú podporované a ovládané Tureckom. O ofenzíve CMO vopred nevedeli a zapojili sa do nej až neskôr a len okrajovo. Po oslobodení Aleppa sa sústredili na boj s kurdskými milíciami pozdĺž severovýchodnej hranice Sýrie s Tureckom a ich vytláčanie smerom na východ.
Kurdi
Severovýchod Sýrie ovládala aliancia PKK/YPG/SDF. Podporujú ju Američania, ale len na časti územia, ktoré ovláda. V minulosti uzavrela prímerie aj s Asadovými silami a s Rusmi. Po ich kolapse začali Kurdov vytláčať na východ turecké milície. Kurdi totiž ovládali aj územia obývané prevažne Arabmi a tam nemajú miestnu podporu. Ba čo viac, prevažná väčšina vedenia PKK je z Turecka a nemá podporu ani medzi sýrskymi Kurdmi. Územie ovládané kurdskými milíciami sa tak zrejme v najbližšej budúcnosti výrazne zmenší.
FSA
Free Syrian Army je tiež podporovaná Američanmi. Pôsobila na juhovýchode Sýrie. Po tom, čo sa začala ofenzíva CMO a Asadove jednotky začali kolabovať, pohla sa aj FSA. Obsadila mesto Palmýra a preťala cestu spájajúcu Homs s Damaskom, čím výrazne urýchlila pád hlavného mesta. FSA však tiež nemá výraznú ľudovú podporu. Pôvodní povstalci jej vyčítajú, že vznikla až neskôr a priživuje sa na „ich“ revolúcii z roku 2011.
Skupiny na juhozápade Sýrie
Jedno z originálnych ohnísk revolúcie v roku 2011. Rôzne skupiny sa tam snažili o demokratizáciu spoločnosti, dokonca pravidelne konali slobodné voľby do samospráv. Po tom, čo Asadovi začali pomáhať Rusi, museli súhlasiť s prímerím a odovzdať územie vládnym jednotkám. Po ofenzíve CMO však povstali opäť a do Damasku sa dostali z juhu.
