Osudný deň
Rodičia Števa opísali daný deň. „Ráno mi zazvonil telefón, jeho priateľka mi volala, či je doma. On odišiel a nebolo ho. Až neskôr sme sa dozvedeli, že ho našli v nemocnici,“ zaspomínala si mama Silvia. Sám si na udalosti osudnej noci nepamätá, no s následkami bude bojovať po celý život. Kvôli trombóze a embólii pľúc mu museli amputovať obe nohy nad kolenami a odstrániť časť lebky.
Vidí len na 20 %, nevie hýbať jednou rukou a má problémy s rečou. „Najviac ma mrzí, že mu nikto neposkytol prvú pomoc. Dozvedeli sme sa, že ležal niekoľko hodín bez ošetrenia,“ uviedol jeho otec. „Chcel by som byť čo najviac sebestačný a zapojiť sa do športu, možno v pretláčaní,“ priznal zasa Števo, ktorý sa chce stať paralympionikom.
Na tréningu
Pomocnú ruku mu podal aj Attila. „Prišiel aj na Champcamp a som rád, že som ho mohol motivovať a že som mu vzorom. Vzali sme ho do partie a všetko, čo sme mu nakázali a vedel spraviť, tak urobil. Rodičia tam boli tiež a makali, pretože musia, keďže Števo má 110 kilogramov a manipulácia s ním nie je jednoduchá. Spoznal som úžasnú rodinku. Vôbec si nepripúšťa, čo mu je. Je to bojovník. Neopúšťa sa a dokáže na sebe stále makať. Je mi cťou, že som mu mohol aspoň takto pomôcť,“ uviedol Végh pre Nový Čas.
