Jedným z plánovaných výsledkov projektu naplánovaného na osem rokov sú aj odporúčania, ktoré by mali úspešnosť dojčenia zlepšiť. TASR o tom informoval Michal Andrle z PřF UK.
Predchádzajúce štúdie ukázali, že vôňa pŕs je pre deti príťažlivá a napomáha tomu, aby sa k prsníku prisali. Novorodenci sa k nemu podľa vedcov orientujú na základe vône mleziva, ktorá sa čiastočne prekrýva s vôňou amniotickej tekutiny či materského mlieka. "Nie je však známe, aké chemické látky sú za touto príťažlivosťou prsníka pre dojčatá zodpovedné a ako sa vôňa prsníka mení v priebehu dojčenia. Vôbec nevieme, či sa mení podľa toho, aká dlhá doba uplynula od posledného dojčenia a či napríklad plač dieťaťa, obzvlášť ten súvisiaci s hladom, bude vôňu meniť," vysvetlil Jan Havlíček, ktorý vedie český tím.
Hlavným cieľom projektu je podľa neho identifikovať chemické látky, ktoré sú za vôňu prsníka zodpovedné. Zmes týchto látok budú potom môcť syntetizovať a aplikovať matkám, ktorým sa dojčenie nedarí naštartovať. Okrem toho bude možné látky využívať aj u predčasne narodených detí, ktoré majú často ťažkosti začať prijímať mlieko od matky a následne priberať. Podľa vedcov to možno súvisí s nedostatočnou čuchovou stimuláciou.
