Po ňom chlapček putoval na ARO. „Povedali nám, že na CT vidia mierny opuch mozgu,“ plače s tým, že Jacoba intubovali a naplánovali jeho presun do nemocnice, ktorá sa špecializuje na neurochirurgiu. Tam prišla najstrašnejšia správa.
„Neurochirurg mi povedal, že Jacob má taký masívny opuch mozgu, že operácia nie je možná. Bola to pre mňa zdrvujúca správa. Zároveň povedal, že mu zostáva len veľmi málo času. Mozog bol neokysličený veľmi dlho na to, aby sa im podarilo ho akokoľvek zachrániť. Pri živote ho udržiavali len prístroje, pričom keď mi navrhli, aby sme ich odpojili, nesúhlasila som a obaja sme stále verili v zázrak. Myslím si, že keby nám poslali sanitku a získali by sme tým viac času, náš milovaný syn ešte mohol žiť. To skonštatoval aj neurochirurg, ktorý povedal, že ak by sa zasiahlo skôr, poškodenie mozgu by bolo žiadne alebo menšie. Opuch mozgu Jacobovi spôsobila encefalitída, a teda zápal mozgu, ktorý sa u neho vyvinul z chrípky,“ plače.
Právne kroky?
„Koniec prišiel v piatok 6. decembra na Mikuláša. Tlak mu rapídne klesal, a keď prístroj večer signalizoval, že sa blíži koniec, skočila som k malému do postele, neskôr aj môj muž a pracovníkov som poprosila, aby z neho všetko vytiahli... Syna som si otočila k sebe a poslednýkrát sme ho obaja objali a silno držali, nepustili, až kým odišiel...“ dodáva so slzami v očiach Iveta. So smrťou milovaného synčeka sa obaja rodičia nevedia zmieriť.
„Bol to na svoj vek nesmierne šikovný, usmievavý a múdry. Mal veľmi rád helikoptéry, na ktoré sa vždy rád díval, keďže blízko nášho domu sa nachádza heliport, rád chodil do škôlky, učil sa novým veciam, pomáhal druhým, dokonca starším deťom, a nesmierne rád mal aj prechádzky. Čo sa týka právnych krokov, tie zvážime, no aktuálne máme toho naozaj vyše hlavy a teda, ak do toho pôjdeme, až po jeho pohrebe,“ dodáva nešťastná Iveta, ktorú čakajú najhoršie Vianoce.
