Podľa povier sa v tento deň bosorky stávajú mimoriadne aktívnymi a môžu spôsobiť značné škody. Či tieto obavy skutočne vyplývali zo strachu, alebo išlo skôr o spôsob, ako si spríjemniť dlhé zimné večery, zostáva otázne. Výsledkom však je bohaté dedičstvo povier a zvykov. O niektorých z nich nám viac prezradila etnologička Katarína Nádaská.
Svätá Lucia, narodená okolo roku 284 v Syrakúzach, pochádzala z bohatej rodiny. Napriek svojmu pôvodu sa rozhodla rozdať celý svoj majetok a svadobné veno chudobným. Jedna z legiend hovorí, že si vylúpla vlastné oči, aby sa vyhla sobášu s pohanským ženíchom. Za tento obetavý čin ju Panna Mária odmenila ešte krajšími očami.
V tom čase však bolo kresťanstvo zakázané a jeho vyznávači čelili trestu smrti. V roku 304 bola udaná miestnym úradom, ktoré ju obvinili a podrobili mučeniu až k smrti. Tesne predtým, než jej mečom preťali krk, predpovedala pád cisára Diokleciána a budúce povolenie kresťanstva. Svätá Lucia je uznávaná nielen ako katolícka a pravoslávna svätica, ale uctievajú ju aj luteráni vo Švédsku a v Nórsku. Je patrónkou slepých a často je zobrazovaná s tanierom, na ktorom nesie svoje vlastné oči.
Vrcholia stridžie dni
Katarína Nádaská, etnologička
Sviatok svätej Lucie patril k tzv. stridžím dňom. Toto obdobie sa začínalo na Katarínu, vrcholilo práve na Luciu a končilo sa na Štedrý deň. Dni sa skracovali a ľudia sa obávali, že vtedy môžu pôsobiť negatívne, démonické sily ako strigy či strigôni.
Tradície a protibosorácke opatrenia nájdete na druhej strane →
