Bojím sa, keď som doma sama
Lucia Hurajová (48)
Veríte na kúzla a čary?
Som Lucia, tak predsa musím trochu veriť. Napríklad, že od Lucie do Vianoc má každá noc svoju moc. Čo sa týka kúziel, vždy som si robila lístočky s menami chlapcov. Nahovorila som na to aj mojich bratov a potom sme s napätím po štedrovečernej polievke odkrývali, kto bude môj vyvolený a ich vyvolená. Dnes to robievame s deťmi.
Ste poverčivá?
Som človek, ktorý dodržiava niektoré rituály spojené s poverami. Keď mi prejde čierna mačka cez cestu, tak vždy sa o tri kroky vrátim. Ale verím, že piatok trinásteho je šťastný deň. Veď aj tento rok vychádzajú moje meniny práve takto.
Báli ste sa ako malá bosoriek?
Nie, bála som sa policajtov Fera a Joža, ktorými ma naši strašili, že si po mňa prídu, keď nebudem poslúchať. (smiech) A tiež rozprávky o Snehovej kráľovnej. Som také mestské dieťa, narodila som sa v Bratislave, takže bosorky sa v našom okolí veľmi nevyskytovali, bála som sa skôr tmy. A vždy sa bojím, keď som v dome sama.
Vaše meno v preklade znamená žiariaca. Kedy sa tak cítite?
Áno a vždy sa snažím ľuďom prinášať svetlo do života. Mojím vnútorným poslaním je okolo seba vyžarovať pozitívnu energiu. Žiariaca sa cítim na javisku, keď sa podarí, že ma ľudia napäto sledujú a počúvajú. Občas sa mi podarí zažiariť v pekných šatách, keď sa k nim patrične nastrojím. To máme ale všetky ženy asi rovnako.
