Autori štúdie uvádzajú, že živočích zrejme putoval na juh pozdĺž západného pobrežia Južnej Ameriky, okolo Hornského mysu, naprieč Atlantickým oceánom k Mysu dobrej nádeje a následne vplával do Indického oceánu. Takáto trasa by mu umožnila plávať v smere morských prúdov, čo by mu púť mierne uľahčilo.
Prítomnosť samca vráskavca na oboch miestach v prítomnosti iných veľrýb rovnakého druhu vrátane samíc predstavuje rekordnú vzdialenosť, ktorú samec tohto druhu precestoval v snahe rozmnožiť sa.
Podľa vedcov samec počas cesty zrejme narazil na niekoľko skupín vráskavcov, spáril sa s niektorými samicami a putoval ďalej, čo podporuje teóriu, že dôvodom putovania mohlo byť hľadanie partneriek. Druhým dôvodom mohlo byť pátranie po nových zdrojoch obživy, ktoré si vynútila klimatická zmena.
Výsledky štúdie tak môžu byť dôkazom väčšej flexibility migrácie veľrýb ako bola známa z predchádzajúceho výskumu, dodávajú vedci.
