Macron verí, že sa mu podarí ukončiť politický pat po parlamentných voľbách, ktorý bol posilnený predošlú stredu po vyslovení nedôvery vláde premiéra Michela Barniera. Od roku 1962 je to vôbec prvýkrát, čo vláda padla na základe hlasovania o nedôvere v parlamente a Barnier sa stal najkratšie slúžiacim premiérom za obdobie francúzskej Piatej republiky, ktorá existuje od roku 1958.
V parlamente je relatívne rovnomerne zastúpená ľavica, Macronovi centristi, konzervatívci a krajne pravicové Národné združenie (RN). Prezident je preto pod veľkým tlakom, aby vymenoval vládu, ktorá dokáže získať dôveru parlamentu a prijať štátny rozpočet na budúci rok. Aj preto už avizoval osobitný zákon o rozpočte, ktorý by mal umožniť normálne fungovanie štátu od začiatku budúceho roka.
Macron v snahe nájsť vhodného kandidáta na premiéra rokoval tento týždeň počas dvoch dní s predstaviteľmi všetkých parlamentných strán okrem krajne pravicového RN a krajne ľavicového hnutia Nepoddajné Francúzsko (LFI). Po rokovaniach sa zaviazal vymenovať nového predsedu vlády do 48 hodín, ktoré uplynuli vo štvrtok. Po návšteve Poľska jeho úrad oznámil, že meno nového premiéra prezradí až v piatok ráno; aj tento termín sa posunul.
Okrem politickej nestability francúzsky prezident podľa štvrtkového prieskumu agentúry Elabe čelí aj historicky najnižšej popularite - dôveruje mu len 21 percent opýtaných Francúzov. To je najmenej od nástupu do Elyzejského paláca v roku 2017. Výzvy na demisiu od politických oponentov opakovane odmietol a svoj mandát chce dokončiť až do roku 2027.
