Navrhli ste, aby sa nová hymna schvaľovala v parlamente. Čo vás k tomu vedie?
Na začiatku to vyzeralo ako taký pokus o žart. Ale oni to myslia naozaj vážne. Že my máme čakať ako v cirkuse, že čo vytiahnu na Silvestra z klobúka. Takto sa hymna naozaj nemení. Viete, nemôže si Šimkovičová sadnúť s Machalom pri litri vína, zavolá im Oskar Rózsa, že sa mu nepáčia činely a zmení sa hudobná podoba hymny. Aj táto súčasná podoba, ktorá je z roku 1992, prešla parlamentom.
Považujete za diskvalifikačné, že Oskar Rózsa najskôr povedal, že tá hymna nie je pre jeho kritikov?
Umelci sú uletení. Ja mám pre nich pochopenie, čiže možno by som bol zmierlivejší k umelcom ako takým. Ale tie jeho hlúpe vyjadrenia z Londýna boli ďaleko za hranou. A pokiaľ má ambíciu robiť hudobný aranžmán pre hymnu, tak by si mal dávať pozor, čo rozpráva. Ale tam je aj iný rozmer. Ak dnes vytvoríte precedens v tom, že ministerka nechá po sebe novú podobu hymny. No tak dobre, tak potom prídu progresívci. A progresívci tiež nechajú svoju podobu hymny? Alebo uznáme, že to je symbol, niečo, čo nás zjednocuje?
Kritizovali ste ministra Šutaja Eštoka za jeho výlet na formulu 1. Kde vidíte problém?
Čo je to za šialenosť, vybrať sa cez víkend ako minister vnútra na preteky formuly 1 a zároveň v ten istý víkend odkázať lekárom, že ich pozatvárajú do basy, lebo chcú zvýšenie platu o 60 eur a nejaké zmeny v zdravotníctve. Rozpadá sa mu zbor. V nedeľu bola vláda, minister má byť na vláde. A nie sa vyvaľovať niekde na pieskovisku a pozerať sa, ako menia pneumatiky do formuly. Kde sme sa to dopracovali? Toto je čo za štát? Kto nám tu vládne, keď oni vysielajú takýto signál ľuďom?
