Minister vyjadril poľutovanie nad tým, že to motivuje ľudí, aby sa na štyri roky "stiahli do ilegality" a potom znovu podali žiadosť bez toho, aby opustili Švédsko. Podľa vlády bolo v roku 2023 približne 25 percent žiadostí o azyl od osôb, ktorých predchádzajúce zamietnutia boli premlčané.
Vláda predložila nové právne predpisy, podľa ktorých by rozhodnutie platilo päť rokov "po odchode osoby z krajiny". Uviedla tiež, že pre osoby, ktorým bola zamietnutá žiadosť o azyl, zablokuje možnosť požiadať o povolenie na pobyt na základe zamestnania a zostať v krajine. Nové právne predpisy musí schváliť parlament, ale vláda uviedla, že navrhuje, aby nadobudli účinnosť v apríli budúceho roka.
Táto škandinávska krajina prijala od 90. rokov 20. storočia veľké množstvo utečencov. Mnohí z nich prišli z krajín ako Afganistan, Irán, Irak, Somálsko, Sýria a bývalá Juhoslávia. Od veľkého prílevu migrantov v roku 2015, z ktorých mnohí pochádzali zo Sýrie, po sebe nasledujúce ľavicové aj pravicové vlády sprísnili pravidlá udeľovania azylu. Medzi opatrenia patrí vydávanie len dočasných povolení na pobyt pre žiadateľov o azyl, sprísnenie požiadaviek na zlúčenie rodiny a zvýšenie požiadaviek na príjem pre pracovné víza pre občanov z krajín mimo EÚ.
