"Rusko spolu so svojimi spojencami zostane nebezpečným aktérom v Európe aj po vojne na Ukrajine a nemôžeme vylúčiť, že bude ohrozovať európske štáty použitím vojenskej sily," vyhlásil Hakkanen. Prehlbovanie spolupráce medzi Ruskom, Severnou Kóreou, Iránom a Čínou zároveň označil za dlhodobé riziko.
Reuters pripomína, že spoločná hranica Fínska a Ruska je dlhá 1300 kilometrov. Po vstupe krajiny do NATO sa teda významne rozšírili aj hranice medzi Ruskom a Severoatlantickou alianciou.
Fínsko vstúpilo do NATO v apríli 2023. O rok neskôr sa k nemu pridalo susedné Švédsko. Obe dovtedy neutrálne krajiny tak urobili, pretože sa obávali o svoju bezpečnosť po invázii Ruska na Ukrajinu vo februári 2022.
Fínsky rezort obrany vo štvrtok zverejnil prvú správu o obrannej politike štátu od vstupu do NATO. Správa odporúča, aby sa Fínsko zameralo na posilnenie svojej obrany, ako aj odstrašujúcich spôsobilostí v rámci NATO a zintenzívnilo spoluprácu so spojencami pri výcviku vojenských jednotiek.
Podľa Hakkanena sú hlavnými regionálnymi spojencami Helsínk Švédsko, Nórsko, USA, Británia a Estónsko. Vyzdvihol aj spoluprácu s nečlenskými štátmi NATO Južnou Kóreou, Izraelom a Japonskom pri zabezpečovaní vojenského materiálu. Fínsko bude aj naďalej na obranu míňať prostriedky na úrovni dvoch percent HDP, tak ako to požaduje aliancia.
