V miestach bližšie k pólom sú počas roka väčšie rozdiely v dĺžke dňa, takže zimné dni sú tam kratšie výraznejšie v porovnaní s letnými. Zemepisné šírky nad severným polárnym kruhom ostanú ponorené do polárnej noci. V nórskom meste Tromso napríklad slnko nevychádza od 27. novembra až do 15. januára. Naopak, smerom k rovníku sú rozdiely v dĺžke dňa medzi zimou a letom oveľa menšie. Napríklad v Miami na Floride trvá najkratší deň 10 hodín a 32 minút.
Astronomická zima bude trvať do 20. marca 2025, keď o 10.01 SEČ nastane jarná rovnodennosť. Zem sa na svojej eliptickej dráhe nepohybuje konštantnou rýchlosťou, takže ročné obdobia nie sú rovnako dlhé. V priemere trvá zima 89,0 dní na severnej pologuli a 93,6 dňa na južnej pologuli. Práve 93,6 dňa trvá na severnej pologuli priemerné letné obdobie.
Hoci sa s nástupom zimy začnú dni postupne predlžovať, atmosféra sa aj naďalej ochladzuje. Podpisuje sa na tom dĺžka slnečného svitu a šikmý uhol, pod ktorým dopadajú slnečné lúče - a tiež teplotná zotrvačnosť oceánov, ktoré sa zohrievajú (ale aj chladnú) pomalšie než pevnina.
Viac na ďalšej strane→
