My sme však využili niekoľkodňový pobyt Lenky Hrčkovej (23) doma a vycestovali za ňou do Banskej Bystrice. Počas rozhovoru len krútila hlavou nad svojimi citovými výlevmi, ktoré denne sledujeme v televízii a zároveň nám prezradila pravý dôvod, kvôli ktorému sa rozhodla podstúpiť niekoľkomesačné farmárske útrapy.
Keď postavíte vedľa seba Lenku spred troch mesiacov a tú dnešnú, aký je medzi nimi rozdiel?
Fúha... Viem najmä to, že tá Lenka, ktorá bola na Farme, nebola pravá Lenka. Bola som tam veľmi citlivá, niekedy až hysterická. (smiech) Nečakala som, že to budem až takto prežívať, myslela som, že to zvládnem s úsmevom, že sa budeme jašiť. Dostala som tam nejakú depresiu. Bolo okolo mňa strašne veľa cudzích ľudí, cudzie prostredie, nedalo sa uniknúť. Možno by mi stačilo 24 hodín, odísť za rodinou, to by ma nakoplo a idem v pohode ďalej.
Keď sa teraz na seba pozeráte v televízii, stoja vám dupkom vlasy?
Hlavne mám pocit, že som to nebola ja. Brala som to strašne vážne a podala som taký emocionálny výkon, aký som nepodala za celý život. Chýbala mi tam rodina, potrebujem mať oporu. Tam som nevedela, čo môžem od koho čakať. Rodinu človek pozná, aj keď sa povadíme...
Veľmi dobre ste však znášali tie bojové podmienky, biedne jedlo, mizerné počasie a veľa práce. Na to, že ste dievča z paneláka...
(smiech) Toto mi naozaj vôbec neprekážalo. V takých podmienkach by som aj vedela žiť, celkom ma to bavilo, taký prostý život. Raz by som určite chcela mať chalupu a zvieratá.
Základ stáda už máte, teliatko, alias argentínsku dogu. Čo ďalej?
Viem si predstaviť, že by som mala kozy, capa, zajace, sliepky, husi... Všetko! Ovce boli nádherné, krásne voňali. Neuveriteľný zážitok.
Veľkou motiváciou pre vás bola výhra, no väčšina ľudí do toho ide aj kvôli iným veciam. Bolo to tak aj vo vašom prípade?
Áno. Veľmi som chcela spojiť rodinu. Moja mamina je rozvedená, otec robí v Čechách, ja žijem s priateľom, sestra je tiež odsťahovaná, starká je niekde inde. Chcela som ich všetkých spojiť, aby sme nejako spolu fungovali, aby sme si volali, stretávali sa, čo doteraz nebolo. Predpokladala som, že keď pôjdem preč, budem v telke, všetci ma budú sledovať, a tým pádom budú mať dôvod volať si. Že rodina sa zblíži. Doteraz som to nehovorila, no toto bolo mojím snom.
Podarilo sa?
Myslím, že áno. Rodina komunikuje, priateľ je s nimi v kontakte. Teším sa.
Vy ste sa ale na Farme tak trochu zblížili s Rezom a priateľ vám prostredníctvom Nového Času odkázal, že môžete ísť do toho. Ako sa však zdá, váš vzťah to prežil...
V našom vzťahu to celé vôbec nezavážilo, žiadne rozchody, veľká láska... Je to tak, ako doteraz. Vysvetlila som mu, že o nič nešlo, ja som s Rezom v podstate nič nemala. Potrebovala som ho, len aby mi bol oporou, čerpala som z neho energiu a mohla som ísť ďalej. Reza mi v tomto veľmi pomohol tým, že ma objal, dal mi pusu na líce, povedal, že ma má rád. Fungovali sme spolu ako takí lepší kamaráti. Potom ale v jeho hlave nastal skrat, pretože ja som s ním už nič nechcela mať intímne, nezvládol to a začal byť na mňa drsný. A toho som sa zľakla.
Pred chvíľou ste povedali zaujímavú vec ohľadne vášho vzťahu s priateľom. Žiadne rozchody, veľká láska... Ako to myslíte?
(smiech) My sa ľúbime, jasné. Sme spolu 4 roky, to už je aj o zvyku, o spolunažívaní. Láska tam je, ale... Nie je to možno tak, ako by som si to predstavovala. Žiadny vzťah nie je dokonalý.
Do Farmy ste išli ako nezamestnaná. Nenaštartovalo vás to nejako, pokiaľ ide o nový životný smer?
Naštartovalo by ma to vtedy, keby som to vyhrala. Tie peniaze by mi určite pomohli, že by som študovala, alebo si spravila masérske kurzy. Ťažko povedať, čo so mnou bude ďalej, ale určite si robotu budem zháňať, či už ako čašníčka, alebo recepčná. Sama neviem, čo vlastne chcem, lebo ku všetkému treba peniaze. Môj priateľ nemôže vždy financovať všetko a ja som ho chcela odbremeniť.
Vraj ste chceli ísť študovať psychológiu. Naozaj?
Áno. Všetko, čo hovorím, myslím vážne a úprimne.
Úprimnosť je niekedy človeku na škodu a vy asi kvôli tomu nemáte ľahký život.
S priamosťou možno ani nie je taký problém. Ja mám problém skôr s tým, že som veľmi emotívna, citlivá. Mne keď človek trafí strunku, tak plačem. Ľudia potom vedia, ako na mňa, čím mi ublížia.
Neskúšali ste s tou vašou precitlivenosťou niečo robiť?
V reálnom živote to nemám až také, ako na Farme. Ale keď to príde, tak mám také stavy úzkosti.
Skonštatovali ste, že vás neprekukol ani psychológ.
Áno, Marek údajne študoval psychológiu. Myslím, že aj tak nikto nevie, aká som a ani to nikto nebude vedieť.
A za vyštudovaným psychológom by ste ísť nechceli?
Ja si myslím, že mi psychológa netreba. Stačí, keď je rodina pokope, keď mi pomôžu, ale záleží, či to ja zoberiem vážne.
Vraj máte komplikované vzťahy so ženami. Nejaký kolektív kamarátok, s ktorými si raz za čas zažúrujete, by sa nenašiel?
Fúha, myslím, že nie. Bolo to kedysi dávno, teraz mám priateľa a žijem preňho. (smiech)
To je pekné.
No, keby si to tak vážil a uvedomoval. (smiech)
