Dyslektikom zistili aj znížené množstvo bielej hmoty, hlbších tkanív v mozgu a nadpriemerný objem v časti, ktorá zabezpečuje videnie.
„Síce sa naša štúdia zameriava na dospelých, niektoré z týchto zmien môžu súvisieť aj so zmeneným vývojom mozgu počas raného obdobia života. Týka sa napríklad plodu alebo batoliat a u nich tieto zmeny často zostávajú stabilné počas celého života,“ informoval genomik Clyde Francks.
Tieto výkyvy zároveň môžu odrážať aj reakcie mozgu na desaťročia zmeneného správania u ľudí s vysokou genetickou predispozíciou na dyslexiu. No ovplyvniť ju môže aj vyhýbanie sa čítaniu, či už v osobnom alebo pracovnom živote.