Do kŕmidla je možné bez obáv teda dávať semienka a orechy. V obchodoch sa dajú dokúpiť rôzne zmesi, lojové gule či lojové peletky. "Vo všeobecnosti do kŕmidiel nepatrí nič, čo je solené, korenené, sladené vrátane pečiva či chleba alebo zvyškov našej potravy," podotkol Noga. Vtáky to podľa neho síce priamo na živote neohrozí, ale môže im to spôsobiť tráviace ťažkosti.
Dobré je taktiež si všímať zdravotný stav vtákov, ktoré kŕmidlo navštevujú. V prípade, že priamo na ňom alebo v tesnom okolí človek uvidí vtáka, ktorý je výrazne apatický, našuchorený či málo plachý, je možné, že ide o jedinca nakazeného trichomoniázou, tzv. kŕmidlovou chorobou. "V tom prípade je nutné kŕmidlo vydezinfikovať chlórovou vodou a približne po týždni môžete v kŕmení pokračovať. Pre vtáctvo je táto choroba smrteľná, na človeka je neprenosná," doplnil Noga.
Ak vtáčence kŕmidlo poznajú, chodia tam celý deň. Niekedy sú to desiatky vtákov, niekedy len občasne. V zime sa často spevavce pohybujú v kŕdľoch, a keď takýto kŕdlik objaví kŕmidlo, tak tam môže byť podľa neho rušno. Jednou z výnimiek je napríklad červienka, ktorá nemá rada veľký zhon a často na kŕmidlo prilieta skoro ráno alebo v čase, keď je tam pokoj. Straky ako inteligentné krkavcovité vtáky vedia zasa rozoznávať ľudí. "Preto ma občas ráno čakajú a sledujú moju cestu ku kŕmidlu, aby boli pri nakrájaných kúskoch loja a arašidoch prvé," priblížil Noga.
Kŕmidlo nemusí byť opustené ani v noci. Občas ho chodia skontrolovať mačky, kuny, ryšavky. V bratislavských mestských lesoch mali na kŕmidle i líšky či jazvece.
