Podľa jej predsedu Rastislava Trnku bolo doručených niekoľko sťažností na cementáreň: „Obyvatelia 13 obcí z okolia Turne nad Bodvou sa sťažovali na zhoršenú kvalitu ovzdušia, čierny prach v záhradách, zápach a zvýšenú chorobnosť. Vypočuli sme si podnety a rozhodli sme sa konať do miery, do akej siahajú naše kompetencie.“
Predseda KSK vtedy povedal: „Cieľom výskumu bolo zistiť vplyv výrobnej prevádzky na pôdny ekosystém a potravinový reťazec.“ Župa podľa Trnku žiada sprísniť emisné limity pre zdroje znečisťovania ovzdušia.
„Odporúčame tiež inštalovať špecifické koncové zariadenia na znižovanie emisií v zmysle záverov o najlepších dostupných technikách a prehodnotiť používané tuhé alternatívne palivá z pohľadu ich kvality.“ KSK je tiež za úpravu výšky sankcií za opakované porušenia podmienok, rovnako apeluje aj na zmenu intervalu kontrol. Medzi riešenia patrí aj výsadba stromov v okolí cementárne a sústavný monitoring emisií dioxínov.
Už pred rokmi prekvapili údaje, podľa ktorých je výroba cementu po kovovýrobe a hutníctve druhým najväčším znečisťovateľom ovzdušia na Slovensku. Cementárne v porovnaní so spaľovňami na energetické zhodnocovanie odpadu majú benevolentnejšie nastavené limity produkcie emisií a tiež kontrolné mechanizmy.
Cementáreň odporuje
Spoločnosť argumentuje, že investovala do meraní takmer 60-tisíc. „Štúdia nezávislého akreditovaného laboratória vyvrátila informácie vytrhnuté z kontextu a komunikované treťou stranou. Nepreukázala vplyv cementárne na okolie v rámci produkcie škodlivých látok. Výsledky akreditovaného laboratória však poukazujú na bodové niekoľkonásobné prekročenie limitov znečisťujúcich látok. To znamená, že zamorenie sa nevzťahuje na okolie cementárne, ale na 2 obce, v rámci ktorých sa pravdepodobne v minulosti manipulovalo s PCB látkami, prípadne došlo a dochádza k vplyvu domáceho spaľovania. Dlhodobé merania cementárne poukazujú na dodržiavanie limitov pre znečisťujúce látky, dioxíny, furány či ťažké kovy,“ uviedla Alžbeta Timárová zo spoločnosti Danucem region.
Čo odhalil výskum?
Výskum, na ktorý KSK dostal dotáciu 85-tisíc z Environmentálneho fondu, uskutočnila spoločnosť ekolive s.r.o. Preskúmala pôdu, mach, kôru zo stromov, ale aj sedimenty či mlieko. Preskúmala tiež vajíčka z neďalekej obce Zádiel. Tie obsahovali takmer 5-násobok hodnoty dioxínom podobných PCB látok. To znamená, že v závislosti od hmotnosti osoby môže byť pre zdravie riziková už konzumácia jedného takéhoto vajca týždenne. Podľa Enviroportálu životného prostredia ide o najjedovatejšie chemikálie.
