Pre TASR to zhodnotil podpredseda KDH a exminister spravodlivosti Viliam Karas. Z výsledku je podľa Karasa zrejmé, že cieľom nebola rozumná modernizácia práva, ale skôr na mieru "šitá" pomoc vybraným trestne stíhaným osobám. Ako ďalej uvádza, osobitne priťažujúcou okolnosťou boli zmeny v trestnom poriadku, ktoré výrazne obmedzili schopnosti štátu odhaľovať trestnú činnosť a predĺžili už aj tak neprimerane dlhé trestné konania na Slovensku.
"Súhlasím s tým, že trestná politika nebola dobre nastavená ani pred touto novelou a bolo potrebné pristúpiť aj k vyváženému zníženiu neprimerane vysokých trestných sadzieb na bežnú európsku úroveň. Predložená novela trestného zákona však nebola predmetom riadneho pripomienkového konania a nebola ani spracovaná odbornými pracovníkmi ministerstva spravodlivosti," ozrejmil Karas.
Za krok nesprávnym smerom považuje Karas aj úplné zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) bez systémovej alternatívy, aj keď určitá zmena právnej úpravy fungovania vzťahov medzi Generálnou prokuratúrou a UŠP bola podľa neho potrebná. "Ešte väčší problém je zrušenie NAKA, keď opäť namiesto rozumnej reformy a podpory účinného boja so zločinom došlo len k likvidácii vyšetrovacích tímov na odhaľovanie sofistikovanej trestnej činnosti. Slovensko tak výrazne znížilo svoje inštitucionálne kapacity na boj proti zločinu," uzavrel Karas.
