Mali by sme problémy riešiť po Novom roku v januári a tváriť sa, akoby problém neexistoval?
Cez Vianoce sú ľudia najviac osamelí, nevypočutí, majú pocit, že zlyhali, že nestihnú urobiť do konca roka všetky veci, ktoré si predstavovali, že stihnú. Keď sa nám to nedarí, tak prežívame pocit, že naša sebahodnota klesá. V rodine chceme nabrať energiu, chceme mať pocit, že toto je príležitosť na to, aby sme do nášho sveta, ktorý je ubehaný, stresový, priniesli niečo, čo sa volá pokoj. A do tohto celého vstupuje predstava o tom, že Vianoce zo sociálnych sietí, ktoré sa na nás valia, v nás vytvárajú ideu o tom, aké by asi mali byť, a keď nie sú, máme pocit, že zlyhávame. A keď sa ľudia cítia zatlačení do kúta, tak reagujú tým, že na niekoho zaútočia, to znamená, že reagujú agresívne. Preto by sme si ťažké témy mali nechať až po sviatkoch.
Za posledné obdobie sme zažili dve veľké krízy - COVID-19 a vojna na Ukrajine. Ako sa zmenilo psychické zdravie Slovákov v tomto období?
Psychické zdravie alebo nezdravie tu bolo vždy, len pandémia a všetky spomenuté veci nás scitliveli na to, že sa tu aj nejako máme, že aj nejako žijeme a ako sa cítime. My na Slovensku nie sme veľmi zvyknutí pomenovávať pocity. Keď nevieme naše pocity dlhodobo pomenovať, tak tlak a stres vytvárajú nánosy. Tie sa začnú prejavovať rozličnými poruchami spánku, zdravia alebo psychosomatickými problémami.
