Macron nečakane rozpustil Národné zhromaždenie po víťazstve krajne pravicového Národného združenia (RN) vo voľbách do Európskeho parlamentu. Novými voľbami chcel "vyjasniť" politickú situáciu. Stratil však po nich väčšinu a trvalo mu dva mesiace, kým vymenoval menšinovú vládu vedenú Michelom Barnierom, ktorej však v decembri poslanci vyslovili počas rozpravy o rozpočte nedôveru, čo sa vo Francúzsku stalo prvýkrát od roku 1962.
Rovnako neistý je aj osud Barnierovho nástupcu Francoisa Bayroua, ktorého podporuje len menšinová koalícia centristov a konzervatívcov.
V Národnom zhromaždení je relatívne rovnomerne zastúpená ľavica, Macronovi centristi, konzervatívci a Národné združenie. Prezident bol preto pod veľkým tlakom, aby vymenoval vládu, ktorá dokáže získať dôveru parlamentu a prijať štátny rozpočet na tento rok.
Okrem politickej nestability francúzsky prezident podľa decembrového prieskumu agentúry Elabe čelí aj historicky najnižšej popularite - dôveruje mu len 21 percent opýtaných Francúzov. To je najmenej od jeho nástupu do Elyzejského paláca v roku 2017. Výzvy na demisiu od politických oponentov opakovane odmietol a vo fukncii chce zostať až do roku 2027.
