Bol mrazivý, hmlistý deň, keď Miloš vyrazil k priehrade. „Mali sme ísť k švagrinej, lenže môj synček Miloško chcel silou-mocou ísť k priehrade. No len pár sekúnd potom, čo sme tam dorazili, za nami dobehol pán, že sa tam topia dvaja chlapci. Najprv som ani nevidel, veď bola hrozná hmla. Tí chlapci sa vybrali na tenký ľad a preboril sa im pod nohami pár metrov od brehu,“ ukázal Miloš v stredu popoludní na miesto, odkiaľ vytiahol oboch vydesených školákov.
„Našťastie som tomu pánovi, čo ma zalarmoval, povedal, nech odbehne domov a donesie nejaké lano. Poznal som ho, viem, že býva neďaleko jazera. Využil som čas, vyzliekol som si bundu a pomaly som sa začal po ľade štvornožky približovať k vysileným chlapcom. Jeden sa chytil prázdnej bandasky, ktorú sme mu hodili. Tomu druhému som hodil lano, no bol som od neho asi 5 metrov a lano malo iba dva metre. Ďalej som však nemohol ísť, lebo ľad začal praskať aj podo mnou,“ doplnil detaily dramatickej záchrannej akcie.
„Vtedy mi už ozaj nebolo všetko jedno a kričal som na neho, že musí bojovať, lebo ďalej neviem ísť. Keby tak nespravil, tak by som musel ísť za ním, ale našťastie to dokázal. Možno aj preto, že som ho stále posmeľoval, že ešte trochu... Podarilo sa mu napokon zachytiť lana. Druhý, čo bol o čosi bližšie k brehu, začal s tou bandaskou prerážať ľad a šiel v ústrety záchrane,“ povedal hrdina.
Prehovorila aj mama jedného z chlapcov! Čítajte na ďalšej strane→
