Vysvetlila, že tráviaci systém človeka obsahuje komplexný ekosystém pozostávajúci z množstva baktérií, ktoré existujú v rovnováhe s imunitným systémom človeka.
"Probiotiká sú definované ako živé mikroorganizmy. Ak sú podávané v dostatočných množstvách, majú preukázateľne pozitívny efekt na hostiteľa/príjemcu. Často ich ale laicky nazývame malé priateľské baktérie," podotkla Dubajová. Medzi ich dokázané a potenciálne účinky patria napríklad skrátenie trvania hnačky, ovplyvnenie prejavov laktózovej intolerancie, pozitívne ovplyvnenie priebehu infekcie baktériami Salmonella a Clostridium difficile, liečba kvasinkovej infekcie či prevencia rakoviny, alergických a infekčných ochorení u detí.
Najčastejšie sa podľa jej slov využívajú baktérie z rodov Lactobacillus a Bifidobacterium, ale aj druhy Enterococcus faecium, Streptococcus thermophilus a kvasinka Saccharomyces cerevisiae. "Laktobacily vyzerajú ako paličky, ktoré sa zoskupujú do retiazok. Ich názov je odvodený od schopnosti premieňať rôzne cukry na kyselinu mliečnu. Preto sa nazývajú aj baktériami mliečneho kvasenia," ozrejmila farmaceutka.
Dodala, že kyselina mliečna je látka, ktorá vytvára nízke pH a zároveň chráni sliznicu čreva pred vniknutím iných mikroorganizmov. Niektoré z nich sa používajú v mliekarenskom priemysle (jogurty, kefírové mlieko, zakysanka, bryndza). Veľmi často sa tiež podľa jej slov kombinujú vo výživových doplnkoch a voľnopredajných liekoch s bifidobaktériami.
