Nekonečná bolesť
Rodinné súženie prežíva spolu s otcom malá Julka. „Moja dcérka bola so mnou na každom kroku tejto nekonečnej cesty bolesti. Spolu sme absolvovali chemoterapie v Košiciach, spolu sme zvládli transplantáciu kmeňových buniek,“ hovorí o najťažších okamihoch života nezlomný Sebastián.
Bez auta a s okliešteným rozpočtom totiž chorý otec berie svoju dcérku každé ráno do školy, kam šliapu peši 40 minút. Taxík je totiž luxusom. Odtiaľ odchádzal na vlak do Košíc na chemoterapie.
„Každé popoludnie som ju vyzdvihoval, aj keď mi bolo zle po liečbe. Trávil som s ňou každú možnú chvíľu, aby cítila, že som tu pre ňu, hoci sa mi svet pomaly rozpadával pod nohami,“ opisuje strašné chvíle otec. Jeho dcérka Júlia (9) ho nikdy neopúšťa. Chcel by jej dať oveľa viac, no nemôže.
„Naučila sa byť statočná. Videla môj strach, ale nikdy som jej neukázal slzy. Snažil som sa byť silný, lebo vedela, že mama nepríde. Som jej mama aj otec, jej opora, jej svet. A ona je ten môj,“ hovorí Sebastián, ktorý ani netušil, že osud si pre nich pripravil ešte krutejší scenár.
