Medzištátnu zmluvu o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros podpísali predsedovia vlád Československej socialistickej republiky a Maďarskej ľudovej republiky v Budapešti v roku 1977. Maďarsko v roku 1989 od projektu odstúpilo, v tom čase už bola na slovenskej strane väčšina prác ukončená.
Medzinárodný súdny dvor v Haagu v roku 1997 vyniesol rozsudok v spore medzi Maďarskou republikou a SR a potvrdil platnosť zmluvy z roku 1977, nástupníctvo SR po Českej a Slovenskej Federatívnej Republike a za oprávnené vyhlásil vybudovanie náhradného riešenia (stupeň Čunovo).
Súd rozhodol, že obe strany v záujme zosúladenia ekonomického rozvoja s ochranou životného prostredia by mali spolu opätovne preskúmať účinky využívania elektrárne Gabčíkovo na životné prostredie. Osobitne mali nájsť uspokojivé riešenie v otázke objemu vody vtekajúcej do starého koryta Dunaja a ramien na obidvoch brehoch rieky.
