Zakladateľ a riaditeľ Medzinárodného bezpečnostného inštitútu v Belehrade Orhan Dragaš pre Euractiv uviedol, že západné sankcie znemožnili sankcionovaným úradníkom cestovať do Srbska. To je totiž obklopené členmi NATO, ktorí odmietajú povoliť prelet diplomatických lietadiel cez svoj vzdušný priestor, nehovoriac o preprave vojenského materiálu. Podľa Dragaša však ide o "strategicky významný posun pre Srbsko, ktorý nie je dočasný".
Vojenské nákupy sa podľa jeho slov plánujú dlhodobo a po prerušení takýchto väzieb sa takmer nikdy neobnovujú, čo znamená, že Moskva stratila jednu z hlavných pák svojho vplyvu na západnom Balkáne.
Srbský minister zahraničných vecí Marko Djurič tiež vo štvrtok poznamenal, že v januári alebo februári očakáva otvorenie 3. bloku rokovaní Srbska s EÚ. Doplnil, že jedným z najväčších úspechov v roku 2024 bol pre krajinu práve pokrok na ceste do eurobloku. Zdôraznil, že išlo o kľúčovú prioritu srbskej diplomacie, pretože ide o národný záujem. Krajina bude podľa neho pokračovať v nezávislej a konzistentnej zahraničnej politike.
Srbsko požiadalo o členstvo v EÚ v decembri 2009 a štatút kandidátskej krajiny mu udelili v marci 2012. Prístupové rokovania sa začali v januári 2014. Doteraz sa otvorilo 22 z 35 prístupových kapitol, pričom boli predbežne uzavreté dve z nich. V poslednom období sa však proces výrazne spomalil, najmä pre blízke vzťahy Belehradu s Ruskom a neúspešné snahy o normalizáciu vzťahov s Kosovom.
