Opätovne vyzval „na prímerie a prepustenie [približne 100] izraelských rukojemníkov v Gaze, kde je veľmi vážna a hanebná humanitárna situácia“, a požiadal, „aby palestínske obyvateľstvo dostalo všetku pomoc, ktorú potrebuje“.
Veľvyslancom povedal: „Mojou modlitebnou nádejou je, že Izraelčania a Palestínčania dokážu obnoviť mosty dialógu a vzájomnej dôvery, počnúc tými najmenšími, aby budúce generácie mohli žiť vedľa seba v oboch štátoch, v mieri a bezpečí, a aby Jeruzalem mohol byť ‚mestom stretnutia‘, kde kresťania, židia a moslimovia žijú spolu v harmónii a úcte.“
Pápež zopakoval svoje tvrdenie, že vojna je „vždy neúspechom“, a dodal, že „účasť civilistov, najmä detí, a ničenie infraštruktúry je nielen katastrofou, ale v podstate znamená, že medzi dvoma stranami vychádza ako víťaz iba zlo“. „V žiadnom prípade nemôžeme akceptovať bombardovanie civilistov alebo útoky na infraštruktúry potrebné na ich prežitie,“ povedal pápež. „Nemôžeme akceptovať, že deti mrznú, pretože boli zničené nemocnice alebo zasiahnutá energetická sieť krajiny,“ dodal.
František sa vo svojom príhovore zmienil aj o ďalších konfliktoch. V Afrike spomenul Sudán, Demokratickú republiku Kongo, Mozambik a Africký roh. V Ázii upozornil na Mjanmarsko a na situáciu na stále rozdelenom Kórejskom polostrove. Keď sa obrátil na svoj domovský kontinent, hovoril o situácii na Haiti, vo Venezuele, Hondurase, Bolívii a Kolumbii.
Opäť vyzval na zrušenie trestu smrti a požiadal bohatšie krajiny, aby „odpustili dlhy chudobným krajinám, ktoré ich nemôžu splatiť“. Na záver individuálne pozdravil veľvyslancov a ich manželky, ako aj vatikánskych úradníkov zo Štátneho sekretariátu.
