Stála vedľa už nebohého herca a moderátora košických mítingov Petra Raševa († 56). Ako v súčasnosti vidí to, kam sa dostalo Slovensko 25 rokov po nežnej revolúcii? Mária na mítingoch pred Vedeckou knižnicou dirigovala zbor Collegium Technicum. „Strach som vtedy nemala. Prevrat totiž znamenal pád komunizmu a ľudí z vedenia štátu,“ spomína sympatická revolucionárka a pokračuje. „Pre mňa to bola nová výzva, keďže už ako 17-ročnú ma vypočúvali vtedajší eštebáci. Mala som vážne problémy študovať na vysokej škole a v podstate celý môj život sa nesie v dôsledku tejto negatívnej skúsenosti.“ Na historický dátum našich dejín zanevrela.
Dnes sa podľa nej ľudia nemajú tak, ako vtedy s nadšením štrngali. „Kradne sa vo veľkom a aj keď môžeme cestovať, väčšina ľudí žije z minima. Nadobúdam skôr pocit, že existuje skupina, pre ktorú neplatí žiaden zákon, čo je skôr anarchia ako demokracia. Mnohí politici sa totiž za 25 rokov naučili, ako sa dá kradnúť a obchádzať zákony,“ hovorí rozhodne jedna zo zakladajúcich členiek KDH. Neskôr bola aktívna v Slobodnom fóre a v mestskom zastupiteľstve najdlhšie pôsobila ako nezávislá poslankyňa. Sama sa podľa svojich slov dokáže pozrieť s čistým svedomím do zrkadla.
Je vydatá, má tri dospelé deti a v súčasnosti pracuje ako vysokoškolská pedagogička na Fakulte elektrotechniky a informatiky TU v Košiciach. Popritom sa stále venuje aj hudbe. Niečo z revolúcie si so sebou nesie celý život. „Možno by bolo vhodné uvažovať, že ísť na námestia sa stále dá, aby politici videli, že mladí rozmýšľajú a politikov sledujú. V každom prípade treba využiť všetky možnosti pre dobré vzdelanie, lebo to sa človeku zobrať nedá!“
Výzva: Zaspomínajte si aj vy na časy, keď ste pred 25 rokmi stáli na námestiach, pošlite nám svoj príbeh a fotky na tip@novycas.sk.
