Kým diela prvých dvoch mládežníci preberajú v škole, tvorbu tretej si vychutnávajú vo voľnom čase. Internetový fenomén Evelyn už ale stihol preniknúť do televízie. Na Markíze je súčasťou humoristickej relácie Kredenc a čoskoro ju uvidíte aj na Jojke!
Ste vzorovým príkladom obrovskej sily sociálnych sietí a internetu vo všeobecnosti. Bez jediného eura investícií ste sa vlastnými silami dostali až do našej najsledovanejšej televízie. Bolo to ťažké?
Nie, lebo som ani nemala v pláne niekde sa dostať. Ťažké bolo to, čo nastalo od augusta. Kuny mali nejakých 2 milióny pozretí len na mojej stránke a zrazu mi chodili nonstop ponuky z reklamných agentúr, aby som pre nich skúsila spraviť toto a hento... Ja pritom nemám nijakého manažéra, takže som bola v jednom kole. Každý druhý týždeň som vyhorela. A ďalšia vec bola, že na moju stránku prišlo strašne veľa ľudí a s nimi aj veľa nenávistných komentárov a nekonštruktívnej kritiky. Kritiku znesiem, pokiaľ sa z nej viem poučiť. Ťažké bolo naučiť sa ignorovať a neriešiť ľudí, čo píšu nenávistné hlúposti. Ale teraz to už viem. Nech si každý píše, čo chce, ja si pôjdem aj tak svojou cestou.
Takže zložité pre vás nebolo presvedčiť ľudí o tom, že ste dobrá, ale zvládnuť ten obrovský nápor záujmu.
Všetko sa to najmä zomlelo v jeden mesiac a povedala som si, že toto asi nedám. Som človek, ktorý do všetkého vkladá veľa energie, takže sa potrebujem raz za čas dobiť. Zrazu sa narušila rovnováha a mala som sa fakt zle.
UPOZORNENIE: Video obsahuje vulgarizmy
Z internetového undergroundu, v ktorom neplatia takmer žiadne obmedzenia, ste teda vyskočili do rodinnej televízie, kde je, naopak, tých obmedzení množstvo. Napríklad pokiaľ ide o slovník, ktorý je vo vašom prípade dosť zemitý. Neobmedzuje vás to?
Keď hrám reportérku, tam problém nie je, ale inak je to určite obmedzenejšie. Ja síce nemám najkrajší slovník na svete, no je to vec autenticity. Čo už, treba sa prispôsobovať, i keď ja neznášam prispôsobovať sa. (smiech)
Je úplne iné robiť humor na internete a pre televíziu?
Tak určite... (smiech) To, čo robím na internete, ide zo mňa, robím to, čo ma baví. Pokiaľ ide o Kredenc, tam si už ale dávam pozor v štýle: aha, je tu nejaký divák, bude ho to baviť? Ako som hovorila, musím sa prispôsobovať. Myslím si však, že niečo, čo funguje na internete, by mohlo fungovať aj v televízii.
Nebojíte sa, že to prispôsobovanie sa vás zabije? Že tým idete proti sebe, svojmu imidžu, štýlu humoru?
Áno, bojím a posledné mesiace to dosť riešim. Možno Kredenc nie je úplne to, čo som chcela robiť, ale bola to príležitosť, ktorú som sa rozhodla využiť. Vždy totiž bolo pre mňa zaujímavé hrať na kameru, ale druhá vec je, že nie som od toho závislá. To mi dáva možnosť vyberať si. Nie som herečka, ktorá by televízie potrebovala a keď ma nebudú chcieť, tak nebudem mať prácu. Ja to mám ako hobby, z ktorého sa zrazu stala práca.
Ako ste sa vlastne do Kredenca dostali?
Nedávno sme sa stretli s Danom Danglom v jednom obchodnom centre, prihovoril sa mi a pozval ma na kávu. Tak sa to začalo, i keď nie hneď, lebo práve som pracovala na jednom projekte Jojky. Keďže s nimi som bola dohodnutá skôr, cítila som vnútornú zodpovednosť najprv to tam dokončiť a až potom pracovať pre Markízu.
Zrejme hovoríte o novom komediálnom seriáli Svet podľa Evelyn? Môžete nám k nemu povedať niečo viac?
Stále je to v procese. Viac prezrádzať v tejto chvíli nemôžem. Poviem len toľko, že som tam spravila veľa tvorivej práce.
Svoju veľkú televíznu premiéru ste mali práve na Jojke, v Show Jana Krausa. Životný stres?
Nie. Bol to stres, pretože to bol Jan Kraus, ale oveľa väčšie stresy som mala, keď som robila stand up-ky. Som totiž veľký trémista a strašne hanblivý človek, čo mi nikto nechce veriť. Dlho mi trvá, kým sa oťukám a kým dám zo seba von to najlepšie.
Čo máte radšej – improvizáciu alebo dokonalú prípravu?
Dokážem zaimprovizovať, ale závisí to od situácie. Nikdy neviem odhadnúť, aký budem mať deň. Či budem ticho, alebo budem rozprávať donekonečna. Neviem, či sa to dá nazvať náladovosťou, lebo inak si náladová nepripadám. Vo všeobecnosti sa ale najradšej vopred pripravujem, potom je to lepšie. A cítim sa potom istejšie.
Kde sa vidíte o desať rokov? Ideálne...
Ideálne by som mohla mať vyložené nohy niekde v Taliansku. (smiech) Určite by som chcela pokračovať v tom, čo robím. Veľmi ma to baví. Stále si hovorím, hoci nie som herečka, že by som veľmi rada hrala v nejakom filme. Problém akurát je, že sa hrozne hanbím, keď je pri nakrúcaní kopec ľudí okolo. Chcela by som to v sebe prekonať a skúsiť sa posunúť na iný level.
Prečo ste teda miesto marketingu nezvolili štúdium na VŠMU?
Keď som mala osemnásť, tak som si ho zvolila, no nevyšlo to, lebo som sa na prijímačky nepripravila. Bolo to len tak zo srandy. Potom som začala študovať andragogiku, z toho mám bakalára a teraz študujem marketingovú a masmediálnu komunikáciu. Určite by sa mi zišla aj nejaká herecká kvalifikácia, lebo neviem odohrať to, čo vedia študovaní. Asi sa mi ale nechce muklovať 5 rokov na VŠMU. Možno, keby bol nejaký...
Rýchlokurz?
(smiech) Áno, niečo také.
Od čias kún ste internet zaplavili množstvom vašich ďalších videí. Máte ešte prehľad, koľko ich je?
Vôbec, nemám ani poňatia. (smiech)
Prečo má vlastne tá vaša Gitka východniarsky akcent, keď vy ste z Oravy?
Mám veľmi rada východniarov a celý východ, strávila som tam veľa času. Aj bývalého frajera som mala odtiaľ. Nesmierne sa mi páči ten ich prízvuk, celý deň by som počúvala, ako ním niekto rozpráva. Troška som ho odchytala a aj keď to v mojom podaní nie je dokonalé, veľa ľudí si myslí, že som z východu.
Spomínali ste bývalého priateľa. Je aj nejaký terajší?
Áno.
Ako veľmi sa baví na vašich videách?
Pozrie si ich, zasmeje sa, ale nie je to preňho TOP. Má trošku iný zmysel pre humor ako ja. Ja som napríklad škodoradostná. Niekto spadne v zime na ľade, a týždeň sa nemôžem prestať smiať. Zmysel pre humor je skrátka subjektívna vec. Tak, ako všetko.