Odpovede prináša psychológ z internetovej poradne IPčko Marek Madro, ktorý spolu s ďalšími kolegami bol aj na pohreboch obetí, aby rodinám poskytovali pomoc a podporu.
Čo bolo pre vás ako psychológov na tomto prípade najťažšie?
Najťažšie bolo to, že to, čoho sme sa obávali a na čo dlhodobo upozorňujeme, bolo zhmotnené do jednej veľkej tragédie. Náročné sú, samozrejme, kontakty s ľuďmi, ktorí prežívajú šok, strach a zármutok, ale ako odborníci sme odborne pripravení, aby sme ich podporili v prvotnej fáze spracovania tejto náročnej situácie. V takýchto situáciách je dôležitá koordinácia všetkých zúčastnených zložiek - odborníkov, vedenia mesta a inštitúcie, aby sme dokázali priniesť v takejto náročnej situácii systém a štruktúru, ktorá je veľmi dôležitá a v tejto situácii bola naozaj veľmi efektívna.
V akom stave ste našli deti v škole?
Keď sme s nimi boli v kontakte, vnímali sme ich obrovskú úzkosť, strach a obavy. Šok, ktorý zažili, je taký obrovský, že mozog funguje úplne inak ako bežne. Často opisujú, že sa cítia ako v hmle, že to, čo sa stalo, nemôže byť pravda. Úlohou krízových interventov je pomocou rôznych stratégií vrátiť ich z tej hmly do reality a pomôcť im vyrovnať sa s tragédiou, ktorá sa naozaj stala. Preto je dôležité v prvých hodinách a dňoch dať deťom pocit bezpečia, podpory, eliminovať tlak na výkon a uistiť ich, že kompetentní robia všetko pre to, aby sa situácia vyriešila a nezopakovala. Všetko, samozrejme, primerane veku dieťaťa.
Kto najviac potreboval pomoc?
Svedkovia útoku, rodiny, učitelia, odborní a nepedagogickí zamestnanci, vedenie, škola ako celok aj ostatné školy, obyvatelia mesta, komunita, široká verejnosť, čo sme mali možnosť vnímať cez naše linky pomoci, kde okamžite začali stúpať volania a žiadosti o pomoc.
Pokračovanie článku na ďalšej strane >>>
