Najradšej maľuje vodu. „Fascinuje ma more, jeho pohyb, pokojné hladiny jazera v ktorých sa odráža príroda naokolo, tečúce rieky. Tiež vysoké hory s končiarmi pokrytými snehom a ticho. To predstavujú staré domy na mojich obrazoch. Nové domy ma neoslovujú, nemajú príbeh, ani dušu,“ hovorí maliarka.
Jedna zo sérií obrazov má názov more a druhá Svet bez ľudí. Tá znázorňuje postapokalyptický svet v ktorom zostala len hŕstka preživších, zvieratá a opustené lode, či vlaky. Na prácu pri tvorbe nemyslí. „To by museli byť v prevažnej miere veľmi depresívne obrazy, keďže som z generácie novinárov, ktorá si všetko obehala osobne a všetky zlé veci som videla na vlastné oči,“ uzatvára maliarka.
Jozef Fabo pracuje v denníku Nový Čas už dve desaťročia a fotografii sa venuje nielen ako profesionálny fotograf v práci, ale aj vo voľnom čase pretože, ako vraví, fotenia nikdy nie je dosť. Fotí už od útleho detstva a vo voľnom čase sa zameriava hlavne na tváre bezdomovcov, či detí v rómskych osadách.
