Každý mesiac návšteva
Tomáš videl, že spoluväzňovi chýba rodina. „Hovoril, že keby nemal ženu a deti, tak by si niečo urobil. Jeho žena je dosť chorá, ale pravidelne som ju videl na návštevách. Chodili za ním aj deti a jeho brat. To bol taký silnejší pán, čo vždy driemal. No a raz za ním bola aj tá športovkyňa,“ spomína Žilinčan.
S Dědečkom sa rozprával aj o nehode na Zochovej. „Keď som videl to video, neveril som, že je to on. U nás sa tak nesprával. Tie záznamy som našiel, až keď som vyšiel von. Keď mi o tej nehode hovoril, chodil mi mráz po chrbte. Hovoril, že sa tešil z toho auta... Predtým mal starú Feliciu a toto si užíval. Vraj nikdy predtým opitý nešoféroval a netuší, ako a prečo sa toto stalo. Ja som mu vtedy povedal: ,Dušan, tomu neverím! Ty si osud pokúšal viackrát, len predtým ti to prešlo.‘“
Vzťahy mal dobré
Na inej cele sa mal Dědeček stretnúť s nevraživosťou, na aktuálnej si ho vraj postupne obľúbili. „Jasné, že nikto neschvaľoval, čo sa stalo, ale naozaj s ním vychádzali aj brigadíri a velitelia. Tam sme boli všetci na jednej lodi,“ nazdáva sa prepustený.
Keďže ich v jednej izbe bolo niekedy aj osem, občas mali ponorkovú chorobu. Hádky tam boli na dennom poriadku, ale on s Dědečkom na seba zaštekali len zo dva razy, aj to viac-menej o taľafatky.
„Raz mi tvrdil, že keď vopchá klinec do zásuvky, tak ho to nekopne, ak bude mať gumové podrážky. Som elektrikár, tak som mu vysvetlil, že sa mýli. Celý deň som zháňal klinec, aby to teda vyskúšal, ale nevyskúšal,“ smeje sa Tomáš. Druhýkrát sa mali pohádať kvôli Trumpovej fotke, kde mal prestrelené ucho, zovretú päsť a za ním viala americká vlajka. „Podľa mňa to bola propaganda a Dušan mi rázne oponoval.“