Redakcia Nový Čas

Ako trávi dni vo väzení, čomu sa venuje a ako ho vnímali ostatní spoluväzni? Na začiatku nášho rozhovoru sme čakali opis monštra, ktoré je aj medzi väzňami vytesňované na okraj.

Tomáš zdieľal celu s vinníkom tragédie na Zochovej: Študuje rezbárstvo a už nič neplánuje

Tomáš, ktorý sedel len za drobné prečiny z vlastnej nerozvážnosti, však porozprával čosi iné: „Napriek všetkému som Dušana mal asi najradšej zo všetkých. Neospravedlňujem to, čo spravil, bola to obrovská a neodpustiteľná chyba. Sám by som sa nevyrovnal, keby mi zabil niekoho z mojich blízkych. Povedal som mu, že keby zabil moju sestru alebo frajerku, počkal by som si naňho, kým vyjde z basy, a vrátil by som mu to. Aj jemu to zničilo život, ale vo väzení sú aj horší ľudia.“

Zo začiatku bol vraj tichý, veľa čítal, písal listy: „Bol veľmi upnutý na nejakú svoju športovkyňu Ivanku. Veľmi lipol na deaflympiáde,“ hovorí Tomáš, ktorý si kvôli Dědečkovi deaflympiádu aj pozrel spolu s ostatnými, hoci k tomu nemali žiadny vzťah.

Dědeček vzal zbesilou jazdou život piatim študentom: Pôjde na slobodu? Súd rozhodol!

Pokračovanie na ďalšej strane.

Každý mesiac návšteva

Tomáš videl, že spoluväzňovi chýba rodina. „Hovoril, že keby nemal ženu a deti, tak by si niečo urobil. Jeho žena je dosť chorá, ale pravidelne som ju videl na návštevách. Chodili za ním aj deti a jeho brat. To bol taký silnejší pán, čo vždy driemal. No a raz za ním bola aj tá športovkyňa,“ spomína Žilinčan.

S Dědečkom sa rozprával aj o nehode na Zochovej. „Keď som videl to video, neveril som, že je to on. U nás sa tak nesprával. Tie záznamy som našiel, až keď som vyšiel von. Keď mi o tej nehode hovoril, chodil mi mráz po chrbte. Hovoril, že sa tešil z toho auta... Predtým mal starú Feliciu a toto si užíval. Vraj nikdy predtým opitý nešoféroval a netuší, ako a prečo sa toto stalo. Ja som mu vtedy povedal: ,Dušan, tomu neverím! Ty si osud pokúšal viackrát, len predtým ti to prešlo.‘“

Na inej cele sa mal Dědeček stretnúť s nevraživosťou, na aktuálnej si ho vraj postupne obľúbili. „Jasné, že nikto neschvaľoval, čo sa stalo, ale naozaj s ním vychádzali aj brigadíri a velitelia. Tam sme boli všetci na jednej lodi,“ nazdáva sa prepustený.

Keďže ich v jednej izbe bolo niekedy aj osem, občas mali ponorkovú chorobu. Hádky tam boli na dennom poriadku, ale on s Dědečkom na seba zaštekali len zo dva razy, aj to viac-menej o taľafatky.

„Raz mi tvrdil, že keď vopchá klinec do zásuvky, tak ho to nekopne, ak bude mať gumové podrážky. Som elektrikár, tak som mu vysvetlil, že sa mýli. Celý deň som zháňal klinec, aby to teda vyskúšal, ale nevyskúšal,“ smeje sa Tomáš. Druhýkrát sa mali pohádať kvôli Trumpovej fotke, kde mal prestrelené ucho, zovretú päsť a za ním viala americká vlajka. „Podľa mňa to bola propaganda a Dušan mi rázne oponoval.“

Vo väzení sú dni dlhé, všetci si krátia čas, ako môžu. Bývalý funkcionár v deaflympijskom výbore sa prihlásil na školu umeleckého rezbárstva. Nechceli ho zobrať, lebo je vraj starý, ale napokon ich uprosil. „S chalanmi sme ho, samozrejme, podporili a vyrobili sme mu kartónovú aktovku, na dvore sme odtrhli kvet pre učiteľku a išiel študovať,“ usmeje sa Tomáš.

Počas štúdia nemá Dědeček k dispozícii profesionálne rezbárske nástroje, ktoré by mohli byť pre neho nebezpečné. Prejavil sa aj ako športovec. Využíva každú príležitosť na vychádzky a pravidelné cvičenie.

„Na svoj vek je fit. Dokonca aj nás lenivcov donútil, aby sme si obliekli úbory a išli sme na náš dvorček cvičiť. Ja mám zdravotné problémy, vymýšľal mi cviky,“ hovorí Tomáš, podľa ktorého Dědeček písal niečo o deaflympiáde a jej vzniku do väzenského časopisu.

Tomáš si myslí, že rok a pol v base mu zachránil život. „Bol som nezodpovedný aj voči svojmu zdravotnému stavu. Tam som sa naučil režim. Vždy som plánoval, čo spravím, keď vyjdem na slobodu. Aj druhí chalani. Dušan vtedy povedal, že čo on už môže plánovať,“ hovorí Tomáš.

Pri odchode na slobodu nevedel, čo povedať odsúdenému Dědečkovi. Pošepol mu: „Dušan, urobil si hroznú vec... Nedá sa odpustiť a nezmaže sa to. Ale ja chcem, aby ľudia vedeli, že vieš byť aj super.“ Uzatvára svoje rozprávanie dnes už slobodný Tomáš.

Broňa Božoňová († 21)

Poprad - zmaturovala na strednej pedagogickej škole v Levoči. Začala štúdium na Fakulte telesnej výchovy a športu a Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského.

Marek Vojtaššák († 20)

Broňa s Marekom sa veľmi ľúbili, no osud ich vzťah zákerne ukončil. Za nadanými študentmi Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského Marekom Vojtaššákom († 20) a Broňou Božoňovou  († 21) smútia rodina, kamaráti a aj celá škola. Zaľúbený pár pochádzal spod Tatier.

Richard Hlavács († 20)

Študent informatiky z Balogu nad Ipľom (okr. Veľký Krtíš) stihol chodiť na Slovenskú technickú univerzitu len dva týždne. Posledný víkend pred tragédiou trávil doma, späť do internátu už nedorazil.

Mladý Sasha († 20) pochádzal z Banskej Bystrice a v ten deň sa chystal na prvý deň v novej škole. Talentovaný tenista bol prijatý na Fakultu informatiky a informačných technológií (STU). Veľkého dňa sa už nedožil...

Natália Hamráková († 19)

Krásna, inteligentná a cieľavedomá. Taká bola Natália († 19) zo Spišskej Novej Vsi, ktorá mala život pred sebou a tešila sa, že bude raz právničkou, ktorá bude bojovať proti korupcii. Bola študentkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského.

Prehovoril Tomáš, ktorý sedel s vinníkom tragédie na Zochovej: Takto žije za mrežami Dědeček, ktorý usmrtil 5 študentov

Redakcia Nový Čas

Dědeček dostal za masaker na Zochovej 15 rokov, šokujúce slová: Keby som mohol, požiadam o eutanáziu!

Pokračovanie na ďalšej strane.

Súvisiace