Redakcia Nový Čas

Svoju profesiu po ťažkom zranení a trvalých následkoch už nedokáže vykonávať a na Slovensku mu priznali invalidný dôchodok. V Rakúsku mal uzatvorené dve poistky, jednu dokonca na 150 000 eur, ale dočkal sa len chabých 1 500 eur. Darmo sa súdil, rakúska byrokratická mašinéria ho prevalcovala.

Miro je chlap, ktorý sa roboty nikdy nebál. Tú svoju vždy miloval a prešiel kvôli nej kus sveta. „Robil som v celej Európe, dokonca v Singapure. Z výšok som strach nemal, nikdy mi nerobili problémy,“ opisuje prácu montéra vo výškach. Vypracoval sa na majstra či vedúceho.

Chlapi ho rešpektovali a vážili si ho. „Bolo to dobre platené, mal som aj niečo našetrené. Nikdy sa mi ani nesnívalo, že takto skončím,“ hovorí tichým hlasom.

Všetko jeho nešťastie sa začalo v roku 2018. „Robil som v Rakúsku a mal som riadnu zmluvu. Počas práce sa podo mnou prepadlo lešenie. Odniesla si to noha – roztrhané svaly, cievy, hrôza,“ krúti hlavou Miroslav. Na to, že sa noha už nikdy nedá dokopy, vtedy ani nepomyslel. Pravdu zisťoval postupne, bola krutá a nezvratná.

Po dlhom pobyte v nemocnici a zotavovaní prišli na rad praktické veci. „S tou nohou ledva dostúpim, mám stále bolesti, bolo jasné, že na lešenie už nikdy nevyjdem. Robí mi problém i chôdza, navečer je celé stehno opuchnuté, medzi roztrhanými svalmi sa urobila akási kôra, nedá sa to už napraviť,“ približuje svoj stav. Keďže robiť už nemohol, začal si vybavovať invalidný dôchodok.

„Na Slovensku mi uznali 55 percent a dostávam 260 eur. V Rakúsku som mal riadne poistenie, čiže som mal mať invalidný dôchodok aj odtiaľ, a mal som aj súkromné poistenie, za tú nohu som mal dostať 150-tisíc eur,“ rozvíja Miro. Všetko však dopadlo úplne ináč.

„Posudkový lekár v Rakúsku mi to neuznal. Dal som ho na súd, no ani tam som nepochodil. Nepriaznivo dopadol aj znalecký posudok. Jednoducho nechceli platiť, keďže som cudzinec, a všetko mi zamietli.

Rakúske úrady mu ani nepridelili tlmočníka, hoci na neho mal nárok. „Ja hovorím hovorovou nemčinou, rozumiem výkresom a bežným ľuďom,“ ukazuje papiere z rakúskych súdov a úradov.

„Trikrát som mohol žiadať a obrátiť sa na súd. To som vyčerpal, stálo ma to kopec peňazí, minul som úspory na právnika, ktorý na súde povedal tri slová, na preklady, dookola, urobil som, čo sa dalo, no márne, spravodlivosti som sa nedočkal a nálezy zo Slovenska neuznali. Ba ani sa na ne nepozreli,“ rozplieta napáchanú skrivodlivosť. Podobne sa zachovala aj rakúska súkromná poisťovňa.

„Ich lekár mi uznal 2 percentá, papiere ani magnetickú rezonanciu si nepozrel, chytil meter, premeral mi nohy a na základe toho určil, že je to postihnutie na tie dve percentá. Namiesto 150-tisíc eur som dostal smiešnych 1 500 eur,“ hnevá sa Miroslav.

Po ťažkej práci, ktorú celý život vykonával v zahraničí, ostal s príjmom 260 eur na mesiac. Minul takmer všetky úspory na dosiahnutie spravodlivosti, ktorej sa mu napokon ani nedostalo.

Pod Miroslavom sa prepadlo lešenie a teraz ledva chodí: Práca v Rakúsku zo mňa urobila invalida!

Pod Miroslavom sa prepadlo lešenie a teraz ledva chodí: Práca v Rakúsku zo mňa urobila invalida!

Posun v prípade nebezpečnej skupiny extrémistov v Bratislave: Polícia oznámila, na čo všetci čakali!

Súvisiace