Bývalý novinár už neexistujúceho denníka Slovenská republika splnil lehotu na podmienečné prepustenie v júli 2011. Príslušný súd mu však už žiadosť o podmienečné prepustenie už dvakrát zamietol. Potvrdili to justičné zdroje.
Senát Najvyššieho súdu SR v decembri 1996 potvrdil rozsudok bratislavského Mestského súdu z marca toho istého roku, ktorý za lúpežnú vraždu odsúdil Brhlíka a jeho bývalú manželku Zuzanu na nepodmienečné odňatie slobody v trvaní 25, respektíve 14 rokov. "S manželkou sme neplánovali vraždu, plánovali sme iba lúpež," uviedol v rámci odvolacieho konania pred senátom Najvyššieho súdu Brhlík. Jeho exmanželka Zuzana oľutovala svoj čin. Krvavá udalosť sa odohrala 3. augusta 1994, keď pod zámienkou výmeny peňazí vlákala Zuzana do auta občana bývalej Juhoslávie Rustamaja Xhejmala, na ktorého počas jazdy ulicami Bratislavy vystrelil Brhlík z malokalibrovej zbrane a ťažko ho zranil. Ešte žijúcu obeť potom odviezli k ramenu Malého Dunaja, kde vraždu páchateľ chladnokrvne dokončil dvoma výstrelmi do hlavy. Zviazané a poklopom zaťažené telo hodili do Malého Dunaja, mŕtvolu však voda onedlho vyplavila.
Auto Škoda, ktoré mal Brhlík požičané od nič netušiacich rodičov manželky, po čine zlikvidovali. Ulúpené peniaze - vyše 300-tisíc Sk (9958 eur) - dvojica minula. Xhejmal mal stánok rýchleho občerstvenia pred bývalým obchodným domom Prior na bratislavskom Kamennom námestí. Vraždu Xhejmala chcel Brhlík spáchať už predtým, no jeho čin mu nevyšiel, lebo nemal k dispozícii auto. Po vražde dvojica odcestovala do zahraničia na dovolenku.
Brhlík sa "preslávil" medzi novinármi už predtým, keď na tlačovú konferenciu vtedajšieho ministra vnútra Ladislava Pittnera prišiel ozbrojený dvoma krátkymi strelnými zbraňami. Polícia ho prirodzene odzbrojila. Trest za vraždu mu končí v roku 2019.