TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP. Reforma dáva spoluprezidentom moc koordinovať všetky zákonodarné, súdne, volebné a kontrolné orgány. Tie boli dosiaľ podľa ústavy nezávislé. Zmenu navrhol samotný Ortega. Ústavná reforma tiež predlžuje funkčné obdobie prezidenta Nikaraguy z piatich na šesť rokov.
Národné zhromaždenie ovládané Ortegovou vládnucou stranou Sandinovský front národného oslobodenia (FSLN) na sociálnej sieti X oznámilo, že zákonodarcovia schválili reformu "v plnom rozsahu".
Ortega podľa AFP uplatňuje čoraz autoritárskejšie praktiky. S pomocou svojej vplyvnej manželky sprísňuje kontrolu nad všetkými sektormi štátu. Kritici toto konanie označujú za nepotickú diktatúru.
Bývalý ľavicový partizán Ortega je v prezidentskom úrade od roku 2007. Stredoamerickú krajinu však viedol aj v rokoch 1985-90. Od jeho návratu do funkcie úrady zadržali stovky jeho odporcov, a to skutočných aj domnelých, píše AFP.
V roku 2018 sa v krajine konali masové protesty, ktoré Ortegova vláda odsúdila ako pokus o prevrat. Pri ich potlačení prišlo podľa údajov OSN o život viac ako 300 ľudí a tisíce Nikaragujčanov utiekli do exilu. V zahraničí pôsobí aj väčšina nikaragujských nezávislých a opozičných médií.
Západ viní Ortegu z porušovania ľudských práv. Na nikaragujský režim uvalili sankcie Spojené štáty aj Európska únia.