V roku 2014 venujeme týmto velikánom samostatný seriál článkov. Jedným z nich je aj zakladateľ slovenskej kinematografie Paľo Bielik. V roku 1935 si zahral zbojníka Juraja Jánošíka a jeho výkon dodnes nikto neprekonal.
Cesta banskobystrického rodáka Paľa Bielika k filmárskemu remeslu bola vskutku netradičná. Vyučil sa kovovýrobe, pracoval ako kreslič, montér aj predavač. Od mladosti sa však venoval ochotníckemu divadlu, kde tiež vystupoval ako Jánošík.
Všimol si ho aj slávny filmár a výtvarník Karol Plicka a Bielika odporučil na titulnú úlohu svojmu kolegovi Martinovi Fričovi, ktorý nakrúcal film Jánošík. Mladý Stredoslovák mal charizmu, vypracovanú postavu a výšku takmer dva metre, a tak bol ideálnym typom pre postavu drsného mládenca z hôr.
Film Jánošík zožal úspech aj na filmovom festivale v Benátkach v roku 1936. Protestovali iba maďarskí umelci, nepáčilo sa im, že všetky záporné postavy mali maďarské mená. Dodnes sa mnohí kritici zhodujú, že Bielik nebol nikdy prekonaný a rolu slávneho ľudového hrdinu zvládol bravúrne.
Vojnové filmy
Veľkú odvahu ukázal Paľo Bielik počas Slovenského národného povstania, keď nakrútil unikátne zábery z bojov, z ktorých v roku 1945 vznikol dokumentárny film Za slobodu.
V roku 1947 si ešte zahral vo filme Varúj, to však už bol spolurežisérom Martina Friča, od ktorého sa veľa naučil. Vzácne zábery z čias SNP použil Bielik aj vo svojom režisérskom debute, dodnes uznávanom filme Vlčie diery. Skvelé výkony ukázali vo Vlčích dierach mnohé neskoršie herecké legendy ako Ladislav Chudík či František Dibarbora. Pri nakrúcaní pomáhali Bielikovi vojaci z československej armády aj bývalí partizáni. „Vlčie diery mali veľký úspech, a preto v Prahe rozhodli, že v rámci Československa sa bude film vyrábať aj v Bratislave. Takže vďaka Bielikovi došlo k vybudovaniu bratislavských ateliérov,“ spomína Sylvia Lacková, ktorá mala v čase nakrúcania Vlčích dier iba 18 rokov a robila skriptku.
Vojnová téma bola Paľovi Bielikovi blízka, v roku 1957 režíroval snímku Štyridsaťštyri o vzbure slovenských vojakov v rakúsko-uhorskej armáde počas prvej svetovej vojny. Za tento film získal vzácnu cenu filmových kritikov FIPRESCI. Bielikovým dielom je aj ďalší film - Kapitán Dabač s Ladislavom Chudíkom v hlavnej úlohe. A v rokoch 1962 - 1963 režíroval úspešný dvojdielny film Jánošík - vrátil sa tak k svojej legendárnej postave.
Veľký profesionál
Herečka Mária Kráľovičová, ktorá hrala v Bielikovom filme Priehrada, si na úspešného režiséra spomína ako na veľkého profesionála. „Mal autoritu, bol vtipný a na pľaci pri ňom vždy vládla pohoda. Paľa Bielika si tiež pamätám ako mocného chlapa s veľkými rukami,“ hovorí Kráľovičová.
Od roku 1955 sa mohol Bielik hrdiť titulom zaslúžilý umelec a v roku 1968 získal titul národný umelec. Za manželku mal herečku Martu Černickú, deti však nikdy nemali.
Zbojník Juraj Jánošík (* 1688 - † 1713): Pripravoval sa na povstanie
Bohatým bral a chudobným dával – veta a klišé, ktoré v súvislosti s Jánošíkom pozná každý Slovák. Väčšina ľudových legiend hovorí, že zbojník so svojou družinou žil v lesoch na hornom Považí, pri Žiline, Strečne a Martine. Jánošíka však za svojho národného hrdinu pokladajú aj Poliaci, podľa nich lúpil na severnej strane Oravských Beskýd. Historici sa dnes zhodujú, že zbojník zrejme pochádzal z osady U Jánošíkov, ktorá leží v katastri obce Terchová. Dodnes sa zachoval záznam o jeho krste.
Juraj Jánošík bol určite veľkým dobrodruhom, slúžil v povstaleckom vojsku Františka II. Rákociho, ale aj ako príslušník cisárskej armády na zámku v Bytči. Práve tu sa zoznámil s obávaným zbojníckym veliteľom Tomášom Uhorčíkom, ktorému pomohol k úteku a neskôr prevzal velenie jeho družiny. Jura Jánošíka chytili na jeseň 1712, odvážneho zbojníka cisárski vojaci kruto mučili, no po podplatení úradníkov ho prepustili. Znova sa dostal do žalára začiatkom roka 1713, o jeho dolapenie sa zaslúžil aj zvláštny detektív. Jánošík podľa súdnych spisov obral o majetok grófku von Schardonovú, oravského zemana Ladislava Zmeškala, prepadol aj kaštieľ v Okoličnom. Dokonca bol obvinený z vraždy kňaza Juraja Vertíka, ktorá sa stala 4. septembra 1712 pri obci Fačkov. K tej sa však Jánošík ani po mučení nepriznal. Napokon súd rozhodol, že Juraj Jánošík bude popravený obesením na hák. Zaujímavé je, že v Terchovej objavili množstvo zbraní, ktoré Jánošík zhromažďoval. Je možné, že sa pripravoval na ďalšie povstanie proti cisárovi.
Jánošík bol inšpiráciou pre mnohých slovenských spisovateľov, o slávnom zbojníkovi písali napr. Ján Botto, Samo Chalupka či Margita Figuli.
