Po boku kostýmového výtvarníka Milana Čorbu prežila 36 šťastných rokov. O manželstve a osudových chvíľach porozprávala Vášáryová v knihe Pravá dáma, ktorá vyjde čoskoro vo vydavateľstve Forza Music. Nový Čas Nedeľa vám ako prvý prináša exkluzívne ukážky.
Herecká legenda Emília Vášáryová pozbierala sily, prehovorila o tom, čo ju ťaží, ale aj si zaspomínala na milovaného manžela. S kostýmovým výtvarníkom a scénografom, Milanom Čorbom († 72) mali naplnený vzťah. Ich harmonické manželstvo trvalo 36 rokov, až kým doň nevstúpila zákerná choroba. Čorba zomrel 12. mája 2013 na rakovinu hrubého čreva.
Herečku sužovali bolesť a žiaľ, a preto dlhý čas odkladala aj prípravu knihy, ktorú si chcela pôvodne dopriať k jubilejnej sedemdesiatke. Dlho očakávaná knižka rozhovorov, v ktorých sa otvorene spovedá Jánovi Štrasserovi, tak vychádza až teraz s dvojročným omeškaním. A Vášáryová sa v nej rozhodla poodhaliť aj citlivé podrobnosti o manželovej smrti.
Vychýrený elegán
Čorba mal odjakživa povesť vkusného muža, ktorému nebol cudzí ani svet bratislavských kaviarničiek, kde sa umelci stretávali. „Milan bol vyslovene mestský človek, hovorievala som mu kaviarenský povaľač, bol to fór, môj Milan nepil kávu a v kaviarni sa vyskytoval, len keď ho tam zavolali Milan Lasica a Tomáš Janovic,“ hovorí Vášáryová. A kde sa len známi manželia ukázali, vždy patrili k tým najreprezentatívnejším a najelegantnejšie odetým párom. Vari mal Čorba ako kostýmový výtvarník a elegán z povolania aj podiel na tom, ako sa jeho žena oblieka?
„Nestaral sa o to, ako chodím oblečená. V našom manželstve sme nepestovali ten model typu: Mucko, čo si prosíš na raňajky? Mucko, uviažem ti kravatu. Mucko, kedy prídeš domov? A teda ani z druhej strany nikdy nezaznelo: Mucko, ja ti niečo navrhnem a ty to budeš nosiť,“ spomína v rozhovoroch s Jánom Štrasserom Vášáryová a priznáva, že každý si kupoval veci na seba sám.
Nemali obrúčky
Ich život skrýval mnoho tajomstiev, o niektorých dokáže herečka s odstupom času aj otvorene rozprávať. Prezradila napríklad aj to, že nikdy nemali svadobné prstene. „Keď sme sa s Milanom brali, požičali sme si obrúčky od mojej mamy. Po svadbe sme jej ich vrátili, ale vlastné sme si už akosi nekúpili...“ vysvetľuje Vášáryová. Je to paradoxné, lebo ako pravá dáma sa chcela vždy páčiť. „Mám rada náramky, cingrlátka, tých mám veľa, v tom sa prejavuje to moje južanské, indicko-cigánske pozadie.“ V poslednom čase však bižutériu skôr zbiera ako vystavuje.
„Mám ich schované, niekedy si ich vytiahnem, pozerám sa na ne. To vraj nie je dobre, brilianty sa majú nosiť, ale ja ich nemôžem nosiť do divadla. Keď idem na scénu, musela by som ich nechať v šatni a potom zabudnúť, stratiť...“
Prišla láska
Vášáryová a Čorba boli najprv dlhé roky priatelia. Herečka sa prvýkrát vydala za športového lekára Ivana Horského, vdovca s malou dcérou Evou. Boli spolu sedem rokov a narodil sa im aj syn Tomáš. Keď stretla svojho osudového muža Čorbu, každý mal svoj vlastný život, manželstvo a rodinu. „Od začiatku som ho mala veľmi rada ako priateľa, ja som sa vydala, on sa oženil...,“ spomína. Ich veľká láska tak prišla na rad až neskôr, keď sa ich vzťahy rútili do priepasti. „V polovici sedemdesiatych rokov, keď už moje manželstvo smerovalo k rozvodu a to Milanovo sa tiež rúcalo, cítila som, že je pri mne človek, ktorý mi je blízky, empatický voči mojej situácii a snaží sa mi pomôcť,“ hovorí o zrode ich vzťahu, ktorý trval viac ako tri desaťoročia. Začali spolu tráviť viac času, a keďže boli obaja rozvedení, nič im nebránilo v ceste. „Pri nakrúcaní pondelkových televíznych inscenácií sme spolu trávili celé noci, ale nie tým spôsobom, ako by sa to na prvý pohľad zdalo. Veľa sme sa rozprávali a často sme spolu žartovali a smiali sme sa – veľmi mi to pomáhalo prežiť.“
Ako bezdomovci
A začiatky sú vždy ťažké. Hlavne po rozvode, keď obaja umelci prišli o všetko. V lete 1979 Vášáryová opustila svoje krachujúce manželstvo a áno povedala o dva roky staršiemu Milanovi Čorbovi. Prí- beh ich lásky teda začal, no nemohli si vyskakovať a žili skromne. „Bolo to ťažké, obaja sme rozvodmi prišli o všetko. Milan odišiel z domu s jedným kufrom, ja tiež, a navyše s dvoma deťmi a tretím v bruchu,“ priznáva Vášáryová. Istý čas ich dokonca pod strechu prichýlili priatelia. No aj v ťažkých chvíľach, keď sa stali takmer bezdomovcami, si potrpeli na dobrý vkus.
„Síce sme nemali kde bývať, zato v Prahe, kde sme podchvíľou obaja pracovali, sme si kúpili dva veľké starožitné lustre. Moja mama sa z toho takmer zbláznila. Povedala som jej: „Mami, to si raz zavesíme na strop, keď si zoženieme byt.“ Aj sa stalo. V rámci rozvodového konania som dostala trojizbový byt na Dunajskej ulici, tam sme bývali, až kým sme si nepostavili dom v ktorom žijem doteraz.“
Rakovina
V manželstve zotrvali nezabudnuteľných tridsaťšesť rokov. „Začala som sa viac smiať a Milan vniesol do môjho života slnko! Ale od vlaňajšieho jedenásteho mája sa už neviem smiať...“ náhle zosmutnie herečka. V tom čase sa totiž dozvedela o manželovej smrteľnej chorobe. „Všimla som si, že je unavený. Občas žartoval, že je unavený zo mňa. Stále spal,“ spomína. Na jej naliehanie sa nakoniec pobral k doktorovi.
„Keď si prišiel po výsledky, lekár mu bez okolkov povedal: ,Pán profesor, máte rakovinu.‘ Bác. A Milan sa nezosypal, ostal pokojný, povedal len: ,Aha. No čo už...‘ A lekár mu povedal: ,Vy teda máte nervy, pán profesor.‘“
A hoci celá rodina bola vystrašená a v pozore, Čorba nepanikáril a diagnózu prijal. „To je moja záležitosť, budem to riešiť,“ tvrdil. O chorobe vedela len najbližšia rodina a doktori. Aj na chemoterapie chodil zásadne sám bez sprievodu herečky. „Nedovolil, aby som ho sprevádzala, zakázal mi hovoriť s doktormi. Absolvoval tridsať chemoterapií, po každej procedúre prišiel z Kramárov sám pešo domov, niečo zjedol a šiel do školy učiť. Operáciu odmietol. Nezniesol, aby ho niekto ľutoval, bol nesmierne statočný, veľmi som ho obdivovala... Mali sme ešte plány, chceli sme ísť do Izraela, mali sme zabukované letenky... Už to nešlo. Sám zrušil tú cestu a odišiel do nemocnice. Už sa z nej nevrátil... Zle je bez Milana... Odvtedy už len tak prežívam, veľa pracujem, práca mi pomáha ďalej žiť,“ dodáva herečka.
