Aký bude jeho osud?
S otázkou, čo bude s Jaroslavom ďalej, či bude umiestnený v kolónii pre vojnových zajatcov, kde bude ako vojak ruskej armády, s ktorou mal mať podpísaný riadny kontrakt, čakať na výmenu za ukrajinských vojnových zajatcov, prípadne bude súdený na Ukrajine, alebo bude odovzdaný slovenským orgánom činným v trestnom konaní, sme oslovili aj Ukrajinskú vojenskú rozviedku. Tá do uzávierky nereagovala.
Expert na Ukrajinu a vojenský korešpondent Petr Židek, ktorý mal v minulosti možnosť byť pri rozhovore s vojnovým zajatcom bojujúcim na strane Ruska, si myslí, že Jaroslavov osud je do veľkej miery na pleciach slovenského rezortu diplomacie. „Či už bude súdený na Ukrajine, alebo na Slovensku, svoj trest dostane a bude zároveň akýmsi odstrašujúcim príkladom,“ povedal Židek.
Strašná minulosť
Jaroslav ešte ako mladistvý ohavným spôsobom pripravil o život svoju vlastnú sesternicu Moniku H., za čo bol odsúdený na 9 rokov väzenia. „Dňa 8. októbra 2005 v obci Bežovce (okr. Sobrance) obžalovaní pod vplyvom prchavej látky toluén fyzicky napadli poškodenú tak, že ju hrdúsili rukami a po jej páde na zem ju obaja kopali do hlavy a hrudnej časti tela a následne v trojici hrdúsili na zemi, v dôsledku čoho upadla do bezvedomia... V úmysle ju usmrtiť ju hodili do vody a obaja jej pridržiavali hlavu pod vodou, kým sa neutopila,“ píše sa v rozsudku. Novému Času sa vtedy podarilo spojiť aj s otcom zavraždenej Moniky, ktorý na Jaroslava nenašiel dobré slovo. „Je vo svojom živle. Zabil raz, má zabíjanie v krvi. Preto tam išiel. Ľudia ako on sa už v spoločnosti nemajú možnosť uplatniť,“ povedal nám na margo toho, že sa Jaroslav objavil na Ukrajine v ruskej uniforme.
