Pavel v liste adresovanom predsedníčke Poslaneckej snemovne Markéte Pekarovej Adamovej uviedol, že sa nestotožnil so spôsobom, akým sa zákonodarcovia vysporiadali s nálezom Ústavného súdu, pre ktorý táto novela vôbec vznikla, a to najmä v súvislosti so stanovením platovej základne pre sudcov na rok 2025. Práve tá by podľa neho mohla byť opäť v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu a vyvolať ďalšie spory so sudcami.
"Teraz prijatá právna úprava platov ústavných činiteľov problém opäť nerieši systémovo. Pred rokmi stanovený 'trvalý' mechanizmus je sústavne upravovaný a takmer každý rok je doň opakovane, a do značnej miery náhodne a nesystémovo, zasahované," uviedol ďalšie výhrady prezident. Aktuálne prijatý zákon je podľa neho do značnej miery len prechodným riešením na dobu volebného roku.
Negatívne vníma aj návrhy opozície na zmrazenie platov politikov alebo nápad oddeliť platy sudcov od platov ďalších predstaviteľov štátnej moci. Cieľom by podľa neho mala byť právna úprava, podľa ktorej by platy ústavných činiteľov boli dlhodobo závislé len na výkonnosti ekonomiky a platovej hladine celej spoločnosti.
Na základe poslancami schváleného návrhu novely by sa plat verejným činiteľom mal zvýšiť o 6,95 percenta. Pôvodne to malo byť takmer 14 percent, voči čomu sa zdvihla vlna kritiky. Plat prezidenta by po novej úprave mal byť 365-tisíc korún mesačne (viac než 14.400 eur), plat premiéra 293.900 korún (zhruba 11.600 eur) a plat radového poslanca 109.000 korún (približne 4300 eur).
Koalícia pri presadzovaní návrhu argumentovala, že reaguje na rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý vlani v máji s platnosťou od tohto roka zrušil zákonný koeficient, ktorý sa používal na vypočítanie platov politikov. Dôvodom bolo to, že vlani ich platy zostali v súvislosti s jednou úpravou v konsolidačnom balíčku v podstate na predvlaňajšej úrovni. To však ovplyvnilo aj mzdy sudcov, ktorým sa toto zmrazenie nepáčilo a Ústavný súd rozhodol v ich prospech.
