Bývalý šéf OSN Kurt Waldheim zomrel

Krátko po pripojení Rakúska k Nemecku v roku 1938 sa Waldheim pridal k Národnosocialistickej nemeckej únii študentov a neskôr sa stal registrovaným členom SA (Sturmabteilung). Začiatkom roku 1941 ho povolali do služieb nemeckého Wehrmachtu a vyslali ho na východný front. V roku 1945 vstúpil do rakúskych diplomatických služieb. Počas svojej diplomatickej kariéry pôsobil okrem iného v Paríži, New Yorku a Kanade.

Jeho kandidatúra na post rakúskeho prezidenta v novembri 1985 vyvolala intenzívnu debatu o jeho vojnovej minulosti. Waldheim poprel, že bol v minulosti členom nacionálno-socialistickej organizácie a že sa jeho jednotka zúčastnila na deportácii židov. Svetový židovský kongres žiadal zverejnenie jeho minulosti. Napriek tomu Waldheim dostal od občanov Rakúska v prezidentských voľbách 54 percent hlasov. Americký minister spravodlivosti Edward Meese umiestnil Waldheima na zoznam sledovaných osôb a západné krajiny sa od neho dištancovali, v roku 1987 mu USA zakázali vstup na svoje územie. V roku 1991 sa Waldheim rozhodol, že už nebude v prezidentských voľbách kandidovať.

Najväčším úspechom jeho kariéry ako rakúskeho prezidenta bolo stretnutie so Saddámom Husajnom v Bagdade v roku 1990, počas ktorého sa mu podarilo dosiahnuť prepustenie rakúskych rukojemníkov. Reakcie rakúskych politikov boli dosť rozdielne
Rozporuplné hodnotenie životnej dráhy bývalého rakúskeho prezidenta a niekdajšieho generálneho tajomníka OSN Kurta Waldheima vyvolala na rakúskej politickej scéne správa o jeho dnešnom úmrtí.

Prezident Heinz Fischer vyjadril sústrasť vdove i ďalším pozostalým a ocenil svojho predchodcu v úrade ako "veľkého Rakúšana". Súčasne vyzdvihol pôsobenie Waldheima v zahraničí, vrátane jeho činnosti na poste generálneho tajomníka OSN, počas ktorého preukázal vo viacerých otázkach odvahu. Pripomenul i jeho úsilie o vyriešenie tzv. juhotirolskej otázky, či podporu nakoniec úspešnej snahe Viedne stať sa jedným zo sídelných miest svetovej organizácie.
Konflikty, ktoré sprevádzali zvolenie Waldheima za rakúskeho prezidenta, by Fischer z pohľadu súčasníka neoddeľoval od "celkového komplexu spracovania, respektíve nespracovania ťažkých fáz rakúskych dejín".

Zosnulého vysoko ocenili aj predstavitelia Rakúskej ľudovej strany (ÖVP), zástupcovia slobodných z FPÖ i predstavitelia Združenia za budúcnosť Rakúska (BZÖ). Naopak z radov sociálnych demokratov a zelených prišli zdržanlivejšie reakcie, v ktorých nechýbalo ani poukázanie na kontroverznú Waldheimovu minulosť.

Sociálnodemokratický kancelár alpskej republiky a líder Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ) Alfred Gusenbauer vyjadril smútiacej rodine sústrasť. Súčasne však konštatoval, že zvolenie Kurta Waldheima za prezidenta krajiny vyvolalo svojho času množstvo diskusií, "predovšetkým v súvislosti so spracovaním rakúskej histórie a minulosťou našej krajiny".

Koaliční ľudovci označili v reakciách zosnulého nielen za "veľkého Rakúšana" a "svetoobčana, ktorý nikdy nezabudol na svoju vlasť", ako to formuloval napríklad vicekancelár Wilhelm Molterer, ale aj za "veľkého bojovníka za mier a slobodu vo svete (exkancelár Wolfgang Schüssel).

Diplomatickú dráhu Waldeima ocenil aj najvyšší predstaviteľ opozičných rakúskych zelených Alexander Van der Bellen, ktorý však súčasne konštatoval, že rakúsky exprezident "nedokázal alebo nechcel zodpovedať v dostatočnej miere otázky o jeho úlohe a činnosti v období nacizmu".

Líder slobodných Heinz Christian Strache vyzval USA, aby Kurta Waldheima in memoriam vyškrtli zo zoznamu osôb, na ktorom sa ocitol práve v súvislosti so svojou kontroverznou minulosťou.

Predseda BZÖ Peter Westenthaler zasa kritizoval, že zosnulému odopreli zaslúžený rešpekt "nechutnou a neopodstatnenou štvanicou".