V novom seriáli Vina hráte vyšetrovateľku. Myslím, že to je vaša prvá úloha vyšetrovateľky...
Áno, toto povolanie ma doteraz pri mojich postavách minulo. Ale je pravda, že táto vyšetrovateľka je natoľko citlivý človek, že ani zďaleka nepredstavuje klasický typ chladnej vyšetrovateľky.
Ako sa vám nakrúcal takýto ťažký príbeh o vražde malého chlapca?
Veľmi dobre. Pre slovenského herca je stále vzácnosťou, ak sa môže stretávať s naozaj kvalitným scenárom, čo nám v tomto prípade vyšlo. Takže áno, príbeh nie je príjemný, ale spôsob, akým je vyrozprávaný, a všetky postavy, ktoré prechádzajú zaujímavým vývinom, nás pri tvorbe napĺňali radosťou.
Aká scéna sa vám hrala najťažšie?
Paradoxne to neboli scény, ktoré boli emočne vypäté alebo niekoľko strán dlhé, ale jedno hlásenie, ktoré som mala podať svojim kolegom. Toto hlásenie bolo plné mien, miest a odbornej terminológie a bola to asi scéna, na ktorú som sa pripravovala najdlhšie, aj keby to asi nikto vo výsledku nepovedal.
Ste mamou dvoch detí. Dotýkal sa vás tento príbeh teda osobnejšie?
Keď zomrie dieťa, dotýka sa to asi každého. Pravdou však je, že rodič si tú stratu vie predstaviť trochu hlbšie. Takže áno, priviedlo ma to aj k mnohým úvahám, ktoré sa týkajú mojich detí, a viaceré scény som mala vnútorne spojené s nimi a s celou mojou rodinou.
Ako sa viete odosobniť od takejto náročnej úlohy, aby ste už domov prišli ako Gabika a nie ako seriálová postava, ktorú stvárňujete?
To neviem povedať, ale ozaj sa mi stáva málokedy, aby som si domov doniesla z nakrúcania nejakú ťažobu. Tú si nesiem vtedy, ak sa mi nepodarí podať taký výkon, ako som chcela. Vtedy nad tým zvyknem uvažovať dlhšie a rozmýšľam, prečo sa to stalo. Ale ak sa mi podarí dobre zahrať akokoľvek ťažkú emóciu, to ma skôr nabíja energiou a dobrým pocitom.
Ak potrebujete po náročnej filmovačke vypnúť a dostať sa do psychickej pohody, čo vám najviac pomáha?
Vlastne asi je to takto - odkedy mám deti, tak nemám mimo nakrúcania čas nejako hlboko prežívať moje postavy. Do práce si chodím plniť pracovné sny, ale moja hlavná práca prebieha posledné roky doma. Takže vlastne potrebujem, aby bola pre mňa práca hlavne zábavou, ktorá ma potom dobije k domácim povinnostiam. Okrem toho ma dobíja beh, ak mám naň čas. A knihy, ktoré čítam denne, hlavne pred spánkom. A ešte prítomnosť dobrých ľudí, aj na to mám veľké šťastie.
