Podľa informácií nášho denníka mal byť študent ešte počas pobytu v bratislavskom Justičnom paláci, kde sa pokúsil o samovraždu, v kontakte s rodinou, pričom mal telefonovať aj písať listy. V trenčianskej väzenskej nemocnici, kde sa teraz podľa našich informácii nachádza, je však prísne strážený. S nikým okrem lekárov nemôže mať žiadny kontakt a je uzavretý v izbe. Nemôže dokonca ani telefonovať s blízkymi.
To, že voči Samuelovi budú vykonané prísne opatrenia, potvrdzujú aj slová bezpečnostného analytika Radovana Bránika. „Nemá si ako zvyknúť na to, že bude obmedzený na slobode," myslí si odborník, podľa ktorého Samuel nemá sôchopnosť prispôsobiť sa. "Je nulová. On ani o päť rokov nebude s tým celým zmierený," dodal Bránik s tým, že vrah je presvedčený, že konal spravodlivo. "To, že je to pomýlené, je druhá vec. Ide o dôsledok jeho psychického stavu. Nešiel ubližovať z rozmaru,“ vraví Bránik.
Zažíva to, čomu sa chcel vyhnúť
Radovan Bránik, bezpečnostný analytik
Ľudia s týmito špecifickými osobnostnými charakteristikami buď uveria svojmu okoliu, že za nič nestoja a siahnu si na život, alebo v ojedinelých prípadoch siahnu na životy iných. Teraz zažíva presne to, čomu sa chcel vyhnúť. Predtým mal strach z toho, že ho vyhodia zo školy a že naňho bude uvalené nútené liečenie. Preňho je to veľmi desivé. Nemyslím si, že by z jeho strany išlo o nejakú snahu zaujať. Nie je zase také jednoduché sa zabiť v takýchto kontrolovaných podmienkach. To, že mu to nevyšlo, vôbec neznamená, že to nemyslel vážne. Technicky je to proste vo väzbe ťažšie realizovateľné, než keby bol niekde vonku. Pokusov býva veľa a veľmi málo z nich je úspešných oproti bežnému civilnému životu. Najväčší jeho problém je, že zažíva situáciu, ktorej sa tak veľmi chcel vyhnúť, až bol ochotný siahnuť na život iných ľudí.
