Bol vypracovaný na základe výskumov na školách z celého Slovenska v spolupráci s Trnavskou univerzitou a Vysokou školou zdravotníctva a sociálnej práce. Vyplynulo z neho, že deti majú najväčší strach z neúspechov v škole a zo samoty. Naopak, pre pocit bezpečia je kľúčová rodina.
Do prieskumu sa zapojilo 1 120 žiakov siedmych ročníkov základných škôl zo 67 škôl, pričom zastúpenie chlapcov a dievčat bolo rovnomerné. Trval od novembra 2024 do februára 2025. „Výskum vychádza zo základného dohovoru o právach dieťaťa. Najzákladnejším princípom je detská participácia. To znamená, že dieťa má právo byť vypočuté, povedať svoj názor a my dospelí máme povinnosť ho počúvať. Ak máme vedieť, čo si myslia. A to preto, aby sme nerobili niečo, čo nepotrebujú. Preto výskum vznikol,“ uviedol komisár pre deti Jozef Mikloško. Otázok bolo 27.
Narástol význam otca
„Prvé, čo sme skúmali, boli vzťahy, ktoré sú pre pocit bezpečia veľmi dôležité. Deti sa najbezpečnejšie cítia s mamou, ale narástol aj význam otca. Predtým pred otcami deti uprednostňovali starých rodičov. Dôležitý je i prístup učiteľa, najmä ak zlyháva rodina. Najmenší pocit bezpečia majú deti, ktoré majú len jedného rodiča. Čo nás veľmi teší, oproti obdobiu pandémie, keď sme robili predchádzajúci výskum, výrazne klesol podiel online kamarátov. Dnes už z toho deti vytriezveli,“ poznamenal komisár.
Vyškolení komisári skúmali aj pocity strachu. Vyplynulo z neho, že deti sa najviac boja neúspechu v škole, samoty a opustenosti. Boja sa tiež, že sa odlúčia od jedného z rodičov, z toho majú dokonca ešte väčší strach ako zo smrti. Odborná garantka výskumu Mária Dědová z Trnavskej univerzity zdôraznila, že jedným z kľúčových zistení je, že deti vnímajú úzkosti, depresie a samovraždy ako najväčšie ohrozenie.
„To poukazuje na nevyhnutnosť systematického riešenia tejto problematiky. Zároveň sa ukázala dôležitosť tém ako šikanovanie a rodinné vzťahy. Naopak, kyberpriestor deti nepovažujú za výrazné ohrozenie, čo naznačuje potrebu intenzívnejšej edukácie v oblasti online bezpečnosti,“ uzavrela Dědová.
Výsledky prieskumu na druhej strane →