Populárna kapela Chinaski si prešla KRÍZOU! Líder Malátný úprimne: Toto bol dôvod zásadnej ZMENY

Ako kapela Chinaski oslavujete krásne výročie - 30 rokov na scéne...

Áno, je to 30 rokov od prvej platne, meno Chinaski máme ešte o rok skôr od roku 1994, ale predtým sme hrali asi osem rokov pod inými názvami ako študentská kapela.

Spomínate si na deň, keď ste sa rozhodli, že založíte kapelu? Čo vás k tomu viedlo?

Kapelu sme založili v šiestom ročníku na základnej škole v roku 1982, nevedeli sme na ničom hrať, ale prepadli sme hudbe. Sami sme si vyrobili nástroje a vyrezali sme ich z preglejky, klávesy, bubny a na starý televízor bez obrazovky sme napísali slovo computer. Vôbec sme netušili, čo to znamená, ale v tom čase bolo veľmi moderné mať „kompjúter“. V klávesoch sme mali schovaný český kazeťák Tesla K10 a púšťali sme z neho Boney M alebo Queen. Takto sme v úvodzovkách spravili tri koncerty, jeden bol v škole ako diskotéka na Vianoce, druhý na školskom výlete a tretí v najväčšej sále v Jičíne, odkiaľ pochádzam. Boli sme ôsmaci, išlo o školskú akadémiu, kde som najprv recitoval básničku, potom som v červených trenírkach a bielom tielku skákal na trampolíne, no a nakoniec sme „zahrali“ AC/DC. (smiech)

Michal Malátný z Chinaski: Aké ženy sa mu páčia?

Tak sa to teda začalo. Kedy ste si potom kúpili naozajstné nástroje?

V prvej triede na strednej škole, tam sme začali už naozaj hrať. Bubny si Pavel dokonca vyrobil, pretože sme nemali peniaze. Spolužiačka mi požičala 500 korún, a tak som si v bazáre kúpil svoju prvú elektrickú gitaru.

Ako ste sa naučili hrať? Boli ste samouk?

Raz za týždeň som chodil k jednému pánovi učiteľovi, ale hrali sme country. Naučil ma teda len základné akordy. Potom som počul v rádiu pesničku Biely kvet od Mira Žbirku a zistil som, že ju viem zahrať. Začali sme teda hrať už naozaj a vymýšľať aj svoje vlastné pesničky, lebo nás to bavilo.

Bola to teda taká chlapčenská zábavka. Mysleli ste si v tom období, že vám to vydrží 30 rokov?

To absolútne nie.

Čím ste v tej ôsmej triede chceli byť? Slávnym spevákom, ako boli vtedy vaše idoly?

Nie, to nie. Odmalička som síce spieval rád, ale moji rodičia boli učitelia. Mama učila matematiku a fyziku, otec zemepis a telesnú, a tak som si vždy myslel, že pôjdem na pedagogickú fakultu a budem tiež učiteľ. V rodine s tým všetci počítali, ale nakoniec som vyštudoval činoherné herectvo.

Pokračovanie článku na ďalše strane >>>