Hovorca CDU/CSU pre záležitosti obrany Florian Hahn pre denník Bild uviedol, že "pozastavenie brannej povinnosti už nezodpovedá súčasnej bezpečnostnej situácii". "Prví branci budú musieť prejsť bránami kasární už v roku 2025. Nemôžeme len stáť a prizerať sa ako sa svet okolo nás stáva nebezpečnejším," dodal.
Obavy o budúcu silu NATO v Európe súvisia s príklonom amerického prezidenta Donald Trumpa k zahraničnej politike Ruska, čo narúša postoje Západu z posledných rokoch.
Líder strany Friedrich Merz sľúbil zmeniť niekoľko doterajších prístupov svojej predchodkyne Angely Merkelovej vrátane postoja k migrácii alebo rozhodnutia z roku 2011 pozastaviť brannú povinnosť. Tento týždeň Merz zopakoval, že by bol za opätovné zavedenie povinnosti jeden rok vykonávať vojenskú alebo verejnoprospešnú službu.
Líder kresťanských demokratov sa už vyjadril, že v ére amerického prezidenta Donalda Trumpa bude musieť Európa lepšie riešiť svoju vlastnú bezpečnosť.
Branná povinnosť je v Nemecku kontroverzná téma, ale jej podpora za posledné tri roky vzrástla naprieč celým politickým spektrom. Odchádzajúci minister obrany Boris Pistorius presadzoval myšlienku budovania silnejších ozbrojených síl, avšak bez povinnej vojenskej služby.
Súčasťou Pistoriusovho plánu bude dotazník pre všetkých 18-ročných v Nemecku s otázkami o fyzickej kondícii a záujme o službu v armáde. Dotazníka bude pre mužov povinný a pre ženy dobrovoľný a na jeho základe budú uchádzači pozvaní na výberový proces. CDU/CSU vedie rozhovory s SPD o vytvorení novej koaličnej vlády, pričom Merz to chce stihnúť ešte pred Veľkou nocou.
