Preskočiť na hlavný obsah
Reklama

Arno Puškáš († 76) by oslavoval storočnicu: Prečo nemá veľká osobnosť Vysokých Tatier ani pamätnú tabuľu?

Arno Puškáš († 76) by oslavoval storočnicu: Prečo nemá veľká osobnosť Vysokých Tatier ani pamätnú tabuľu?

Zdroj: nmh/iglu

Reklama

Arno Puškáš († 76) oslavuje tento mesiac nedožitú storočnicu. Bol to renesančný človek narodený v Košiciach, no jeho skutočným domovom sa stali Vysoké Tatry. Tam sa beznádejne zamiloval do hôr. Začínal ako horský nosič, postupne absolvoval 209 prvovýstupov, výstupy na svetové horstvá, napísal 18 kníh, bol fotograf, výtvarník, polyglot a člen Horskej záchrannej služby.

Jeho 10-dielny sprievodca Vysoké Tatry sa stále vydáva. Napriek všetkým jeho zásluhám nemá vo Vysokých Tatrách ani miniatúrnu pamätnú tabuľu...

Každý pondelok sa v Grandhoteli v Starom Smokovci stretávajú tatranskí bardi na káve a koláčiku. Je to dlhoročná krásna tradícia, no zúčastnených je čoraz menej. Nedávno tam však prišlo výrazne viac ľudí. Pripomínali si veľkú tatranskú osobnosť Arna Puškáša, ktorý zanechal v Tatrách nezmazateľnú stopu.

Video Player is loading.
Stream Type LIVE
Advertisement
Current Time 0:00
Duration 0:00
Remaining Time 0:00
Loaded: 0%
    • Chapters
    • descriptions off, selected
    • subtitles off, selected
    Nosiči / Sherpa Rallye / Vysoké Tatry
    Zdroj: iglu

    Puškáš sa narodil v roku 1925 a cez druhú svetovú vojnu chodil na gymnázium v Košiciach. Ako sedemnásťročného ho priamo z lavíc odviedli na vojnu. Tak sa dostal do Tatranských Zrubov spolu so svojím budúcim švagrom Ďusim Andrášim ako lyžiarsky a lezecký vojenský inštruktor.

    Po vojne sa sem vrátil, lebo hory a zvlášť Tatry ho nielen fascinovali, ale priam magneticky priťahovali. Začal pracovať na Chate pod Rysmi. O päť rokov prešiel ako chatár na dnes už neexistujúcu Kežmarskú chatu. Od založenia Horskej služby sa stal jej dobrovoľným členom a záchranárom. V roku 1967 odišiel do slobodného povolania.

    „Začal som žiť na voľnej nohe ako grafik a publicista. Okrem kníh - bolo ich 18 - mám na konte aj 2 poviedky a okolo 1 200 článkov s horolezeckou problematikou u nás a v Európe. Precestoval som 40 štátov sveta. Ja totiž nemám s jazykmi problém, čítam po česky, maďarsky, francúzsky, rusky, poľsky a dosť dobre aj po taliansky. Dostal som do vienka mimoriadne dobrú pamäť,“ povedal na stretnutí jamesáckeho týždňa v auguste 2000 v Starom Smokovci.

    Tam sa s ním stretol posledný raz aj dlhoročný horský vodca Jaroslav Michalko (67). On aj vtedajší predseda JAMES-u Igor Koller (73) na neho spomína ako na: „Nemeniaceho sa, nestarnúceho a vždy elegantne oblečeného chlapa, ktorý však bol trochu egocentrický, lenže také sú väčšinou výrazné a veľké osobnosti....“

    Pokračovanie článku na ďalšej strane >>>

    Vyberáme pre Vás niečo viac

    Súvisiace