S hosťami diskutoval sediac na invalidnom vozíčku, v tvári výrazne pochudnutý. V rozhovore pre Nový Čas prezradil viac o svojom boji. Ako sa zákerná choroba vyvíjala a čo mu pomáha ju zvládať?
Pred pár dňami ste priznali, že bojujete s onkologickým ochorením. Ako sa momentálne cítite?
Cítim sa celkom dobre, len som stále trošku slabý. A nie som schopný chodiť. Takže používam vozík.
Ako sa vaše ochorenie vyvíjalo?
Začalo sa to prejavovať problémom s chodením. Nevedel som, čo sa so mnou deje. Mal som pocit, že je to zápal sedacieho nervu, že je to niečo prechodné. Niečo, čo treba rozcvičiť alebo vyliečiť. Že jednoducho je to problém so svalstvom, s nohami. Ale čím viac som cvičil, tým to bolo horšie. A potom sa zistila tá onkologická diagnóza a bola to asi jedna z príčin problému s chodením. Najprv to vyzeralo, že je to neurologického charakteru. Potom mi aj na onkológii potvrdili, že takto sa to začína. Začnú bolieť kríže, s nohami problémy...
Vraj podstupujete liečbu špeciálnymi liekmi. Môžete povedať, či sa vám po nich polepšilo?
Zlepšilo sa to. Ale ten stav sa najprv po tom všetkom rapídne zhoršil. Keď rakovina začala, ako sa hovorí, „účinkovať“. Potom som dostal lieky, tak sa to zlepšilo. Ale chvíľu to trvalo. Pochopiteľne. Asi dva mesiace som bol na posteli a mal problémy sa hýbať.
