Zdôraznil, že Moskve "vôbec nezáleží na tom, pod akým označením môžu byť kontingenty NATO rozmiestnené na území Ukrajiny: či už je to Európska únia, NATO alebo v rámci národnej kapacity". Upozornil však, že ak sa takéto jednotky na Ukrajine objavia, "znamená to, že (ich vojaci) sú nasadení v konfliktnej zóne so všetkými dôsledkami pre tieto kontingenty ako strany konfliktu".
Doplnil, že ak zmluvné strany dospejú k tomu, že "mierový balík" potrebuje medzinárodnú podporu, potom sa dá viesť diskusia napr. "o neozbrojených pozorovateľoch, civilnej misii, ktorá by monitorovala plnenie jednotlivých aspektov tejto dohody, alebo o garančných mechanizmoch". Nateraz je však podľa Gruška takáto diskusia predčasná.
Ochotu vyslať na Ukrajinu mierové sily na monitorovanie dodržiavania prípadného prímeria vyjadrili už Británia i Francúzsko. Aj austrálsky premiér Anthony Albanese povedal, že jeho krajina je otvorená takýmto žiadostiam. Francúzsky prezident Emmanuel Macron podľa svojich vyjadrení zverejnených v nedeľu nástojí na tom, že o umiestnení mierových jednotiek na Ukrajine musí rozhodnúť Kyjev, a nie Moskva.
