"Keď je horúco, naše srdce musí pracovať intenzívnejšie, aby nám pomohlo ochladiť sa. Tento navýšený tlak môže byť nebezpečný, najmä pre ľudí so srdcovými ochoreniami," uviedol profesor Peng Bi z Univerzity v Adelaide. "Hoci sa naša štúdia zameriava na Austráliu, prepojenie medzi vyššími teplotami a zvýšeným kardiovaskulárnym rizikom je zdokumentované celosvetovo," dodal.
Štúdia publikovaná vo vedeckom časopise European Heart Journal pracovala s dátami Austrálskej databázy zaťaženia chorobami. Autori štúdie vypočítali, že približne 7,3 percenta umrtí na srdcové ochorenia mohlo súvisieť s extrémnymi teplotami.
Kardiovaskulárne ochorenia spôsobené horúcim počasím Austrálčanom podľa vedcov medzi rokmi 2003 a 2018 v priemere ročne "vzali" kumulatívnych 49.483 rokov života.
Štúdia predpovedá, že toto číslo môže do roku 2050 narásť dvoj- až trojnásobne v závislosti od rôznych scenárov vývoja emisií skleníkových plynov, ktoré priniesol Medzivládny panel OSN pre zmenu klímy.
Scenár s nižšími emisiami počíta s priemernou stratou 139.828 rokov života ročne pre kardiovaskulárne ochorenia do roku 2050. V scenári s vyšším množstvom emisií sa to môže zvýšiť až na 161.095 rokov.
