"Najväčšou chybou pri poskytovaní prvej pomoci je neurobiť nič. Niekoho to môže stáť život," uviedol záchranár a vedúci tréningového centra ZaMED Patrik Brna. Ako ozrejmili záchranári, záchranka dorazí k pacientovi podľa posledných dát v priemere za 12 minút a 11 sekúnd. Dovtedy je záchrana života v rukách svedkov či náhodných okoloidúcich.
Ako ozrejmil ZaMED, na otázku, či by vedeli poskytnúť prvú pomoc pri vážnych náhlych zdravotných problémoch, odpovedalo určite áno 11 percent ľudí. Skôr nie 33 percent opýtaných a skôr áno 28 percent. Odpoveď určite nie uviedlo desať percent a nebolo si istých 18 percent ľudí.
Záchranári odporúčajú počas volania na tiesňovú linku mať telefón na hlasitý odposluch. Vďaka tomu bude mať podľa nich dotyčný obe ruky voľné. "Skúsený operátor, ktorý je zároveň aj záchranár, ho bude krok za krokom navigovať, čo má robiť," priblížil Brna.
Podľa Brnu môže napríklad masívne krvácanie viesť k strate života počas niekoľkých minút. "Je nevyhnutný priamy tlak na ranu, aby sme zranenému pacientovi zachránili čo najviac krvi do príchodu záchranky," zdôraznil.
Dodal, že ak osoba nereaguje na oslovenie, zatrasenie ani podnety vyvolávajúce bolesť, pravdepodobne je v bezvedomí. V takýchto prípadoch je podľa jeho slov dôležité spriechodniť dýchacie cesty. "Vtedy potrebujeme urobiť jednoduchý manéver, a to záklon hlavy," objasnil záchranár.
Rovnako je podľa neho potrebné vedieť, kedy a ako stláčať hrudník či používať automatický externý defibrilátor. "Absolvovanie kurzov prvej pomoci výrazne zvyšuje šancu, že aj bežný človek dokáže v kritickej situácii správne a pohotovo reagovať, a to aj napriek stresu," doplnil Brna. Prieskum realizovala agentúra STEM/MARK na Slovensku v decembri 2024 na vzorke 1012 respondentov vo veku 18 až 75 rokov.
